STOP *hurting me* please

*1*

Sedela som vo vani a sledovala kvapôčky krvi, ako sa pomaly strácajú pod hladinou. Občas som si čepieľkou spravila ďalší pásik. Sedela som tam takto už asi pol hodinu, no nemala som v pláne len tak skoro vyliezť.

Pomaly sa mi začali zatvárať oči, tá horuca voda bola úžasná. Na chvíľu som úplne zabudla na to peklo čo ma malo o chvíľu čakať. Aby ste sa dostali do obrazu.

*Volám sa Lee/Lea Hyung. Otec mi zomrel keď som mala pol roka, v deň mojich šiestich narodenín sa mama spoznala s Jinom Hyungom, s ktorým sa asi o rok zobrali. Mne pribudol starší nevlastný brat a dali ma premenovať podľa neho. Moje pôvodné meno je Lea lenže ten chromtiak si doteraz nezvykol že som Lea a nie Lee. A to už mám 17. Keď som mala 12 mama zomrela pri autonehode. Krásne detstvo len čo je pravda. Ostala som len s "otcom" a bratom. Lucasa beriem ako vlastného brata a myslím že aj on mňa ako vlastnú. Máme sa veľmi radi. Je starší len o dva roky ale vždy si ma zastal. Keď ma šikanovali spolužiaci bol to on, ktorý im rozbil nosy, keď ma mlátil ožratý foter bol to on, ktorý si ma zastal a dostal miesto mňa výprask. Veľmi ho ľúbim, len mi je strašne ľúto že kvôli mne trpí, nezaslúži si to. Keby som tu nebola mal by to ľahšie. *

Zo zamyslenia ma vytrhlo tresknutie dverí. "Otec je doma" pomyslela som si. Rýchlo som si odtrhla trošku toaletného papiera, ktorým som zastavila krvácanie. Splachla napenené vlasy a zabalila sa do uteráku. Vlasy som si vyfénovala, obliekla čiernu XXL mikinu, ktorú som dostala od brata, čierne kraťase a vyšla z kúpeľne.

Namierila som si to izby no zastavil ma zvuk rozbiteho taniera a krik, ktorý sa ozval z kuchyne. Rýchlo som sa rozbehla dole schodmi. To čo som videla mi spôsobilo zimomriavky. Všade na zemi bolo sklo, vedľa chladničky ležal Lucas, okolo neho bolo veľa krvi. Otec do neho kopal hlava nehlava a ziapal po ňom aký je neschopák, ako sa v ňom sklamal, aký je chudák a podobne. Z otcovho hlasu bolo počuť, že je opitý. Hneď som sa rozbehla za ním, zchytala som facku ale aspoň nechal Lucasa tak a odišiel do svojej izby.

Rýchlo som si kľakla k Lucasovi. Bol trošku mimo. Ani sa mu nečudujem. Pomohla som mu vstať a posadiť na stoličku. Pozbierala som všetko sklo a zobrala brata do mojej izby.

Posadil sa na moju posteľ, ja som spod nej vybrala lekárničku. Pinzetou som mu vybrala kúsky skla čo mal zapichnuté v rukách chrbte a bruchu. Už som mu X krát povedala aby nechodil po dome bez trička ale pán je najmúdrejší a tak aj dopadol. Našťastie rany neboli hlboké, boli to len také škrabance. Vydezinfikovala som mu ich a väčšie obviazala.

"Ďakujem " povedal skleslo a objal ma. Objatie som mu opätovala." Nemáš za čo. Vieš že ťa mám veľmi rada, nenechala by som ťa mu. Čo sa vlastne tam dole stalo? "oddialili sme sa od seba.

Lucas si zobral vankúš položil mi ho na kolená, ľahol si a položil si na ne hlavu.

" Vošiel do domu tresol dverami, bez toho aby sa vyzul šiel do obývačky ľahol si na gauč a vyložil nohy na stôl. Normálne som mu povedal nech sa vyzuje. Vyletel ma mňa že som ako mama. Že mu moja existencia zničila celý život. Že ja možem za to, že moja mama zomrela. Nezvládal som to počúvať. Povedal som mu že to on môže za to. Že ho nenávidela. Ušla od neho aj som mnou, no raz keď sme šli s mamou do parku ma mama zobrala na vyhliadkovú vežu. Tam sme stretli otca, začal vyvádzať a v snahe zobrať ma mame ju strčil, neprežila to" keď to dopovedal zlomil sa mu na konci hlas. "Otec zobral dva alebo tri taniere a hodil ich po mne, netrafil ma, a tak ma začal mlátiť a kopať pri čom som sa dorezal."

Pustili sa mu slzy. Nikdy som ho nevidela plakať. Vedela som že večer zvykne plakať ale nechcela som aby vedel že to viem. Prehrabavala som sa mu vo vlasoch a hladkala po tvári. Zaspal.

Nechcela som ho budiť a k tomu zajtra je sobota,školu netreba riešiť. Prikryla som ho dekou a ľahla si vedľa neho, on sa obrátil ku mne a vzal si ma do objatia.

Lea/Lee Hyung

Lucas Hyung

Ahoj Ďakujem že si toto začala čítať, 😊 dúfam že sa ti tento príbeh zatiaľ páči. 😇🖤