STOP *hurting me* please

*2*

Vzbudila som sa na to, že mi je chladno. Deku som mala odkopnutú na konci posteli a Lucas pri mne nebol. Spustila nohy na studenú podlahu a obula som si papučky. Šla som do kúpeľne no keď som otvorila dvere na izbe ovalila ma úžasná vôňa. Plán ísť do kúpeľne som rýchlo zavrhla a ponáhľala sa do kuchyne. Stál tam Lucas v teplákoch a zástere. Kebyže nevyzerá tak dobre možno by som sa aj začala smiať.

"Utri si tú slinku, viem že som sexy ale ale šetri si ju na palacinky"vytrhol ma zo zamyslenia. "Nemám slintať nad čím... Jedine nad tými palacinkami" povedala som a sadla si ku stolu. "Urazil som sa práve, nedostaneš nič" pobedal detským hlasom a tváril sa urazene. Postavila som sa a objala ho odzadu. Na to sa len usmial, objatie mi opätoval a podal tanier s palacinkami. "Najedz sa dneska máme toho ešte veľa na práci." Pustila som sa do jedenia, tak fantastické palacinky som ešte nejedla. Riad som hneď umyla a odložila do poličky.

V kúpeľni som sa trošku dala dokopy, zo skrine som vytiahla čierne tričko s krátkym rukávom, šedé tepláky, ktoré som si na páse zaviazala. Už len moje krásne pásikované podkolienky čiernu mikinu na zips a šla hľadať Lucasa.

Vo vnútri som ho nenašla, takže je na záhrade. Vyšla som zadným vchodom na záhradu hrabal sa v dielničke. Bol ku mne chrbtom.

Potichu som sa k nemu začala približovať. Už som bola za ním asi iba päť krokov no stále si ma nevšimol. Do toho sa predklonil a niečo hľadal, ako správna veverička som využila moment prekvapenia a vyskočila na neho. Lucasovi sa podlomili nohy, skríkol a obaja sme skončili na zemi.

"Ty nie si normálna, mohla si nás
zabiť " tváril sa nahnevane ale z jeho hlasu bol počuť náznak smiechu. "To mám po tebe braček" povedala som s víťazným úsmevom a postavila sa. "Ako primadona by mi mohla aspoň pomôcť vstať." Nahla som sa k nemu a podala mu ruku. "Čo tu vlastne hľadáš?" "Kosačku" povedal popri tom ako sa oprašoval. "Načo ti je kosačka, veď tá tráva nie je až taká vysoká" pozrel sa mi do očí. Chvíľu vyzeral spokojný a potom zosmutnel. Mala som z toho zmiešané pocity.

Usmial sa akoby chcel odľahčiť situáciu a pokračoval "Kupec chce mať krásne upravený trávnik a zahradu a ty by si sa mala ísť baliť."

To čo povedal ma zarazilo, aký Kupec, načo baliť. Zmätene som sa pozrela na Lucasa, on nahodil face -dokelu toto som povedať nemal- "aaaah, sťahujeme sa" vzdychol si a potichu zo seba vydal.

Hľadela som na neho ako puk. "To prečo, ako, čo? Kam? Prečo ste mi o tom doteraz nepovedali??" zvrieskla som na Lucasa. "Ja som sa to dozvedel len dneska ráno, povedal mi to otec, keď odchádzal do práce, povýšilo ho a ideme do Kórey." po týchto slovach sa celé moje vnútro rozpadlo, nahrnuli sa mi slzy.

Toto miesto bola jediná spomienka na mamu a teraz mám odísť? Na tomto mieste som prežila najkrajšie chvíle svojho života. Na povrch sa mi vykotúľalo pár sĺz, keď si to Lucas všimol chcel ma objať ale ja som odstrčila, rozbehla som sa do svojej izby, kde som sa zamkla.

Bolo mi ľúto čo som spravila, on predsa za nič nemôže. Ležala som na posteli a plakala, bolelo to a moc, dokonca viac ako výprask od otca. Od toľkého plaču ma rozbolela hlava. Dala som si tabletku, zapila vodou a celkom rýchlo zaspala.

"Mami ešte ako dlho" nešla som už obsedieť. Ku starej mame som sa veľmi tešila a to sedenie v aute ma pomaly ale isto zabijalo. "Ešte takú pol hodinku a sme tam" pozrela som sa na hodinky 18:15 "čože? To ešte tak dlho... Ja už chcem byť tam." začala som kričať na celé auto a chytať amoky hnevu. Šklbala a mikala som sebou a by som sa dostala zo sedačky. Celú dobu som kričala že chcem ísť z tade preč. Mama chytila nervy otočila sa na mňa a začala sa so mnou vadiť, keď tu som si všimla auto vo vysokej rýchlosti približujúce sa k nám. "MAMIIII POZOR" skrikla som, ona sa hneď otočila ale neskoro auto do nás nabúralo. Mamu kus železnej karosérii presekol napoly. "Ľúbim ťa drobec" boli posledné slová čo počula, keď tu zrazu ostala tma.....

Rýchlo som sa strhla. "Bol to len sen, Bol to len sen, Bol to len sen" opakovala som si, aj keď som vedela že to nebol iba sen. Vonku sa už stmievalo, zobrala som mobil aby som pozrela koľko je hodín.
- 18:15-
Oblial ma pot. Natlačili slzy a z plného hrdla som sa rozplakala. Neprešli ani tri sekundy a už mi niekto klopal na dvere. Bol to Lucas "Lea si v pohode?" spýtal sa ustarostene. "Lea prosím odomkni mi" povedal a znova skúsil stlačiť kľučku na dverách. Neochotne som sa postavila a s plačom šla otvoriť dvere.

Lucas vošiel dnu a zavrel dvere. Oprela som sa o ne chrbtom a spustila sa po celej ich dĺžke ku zemi. Zchulila som sa do klbka a neprestavala plakať. Lucas ma začal utišovať a vyzvedať čo sa mi stalo. Celý sen aj s časom som mu vyrozprávala. Bolo na ňom vidieť, že mu to je ľúto. Zobral ma na ruky sadol si so mnou na posteľ, dal sa do tureckého sedu a si položil do lona. Zakryl ma dekou a potichu mi začal spievať. Mal nádherný hlas. Rada som ho počúvala. Zvuk začal slabnúť a ja som zaspala.

Takže lidičky máme tu aj druhý diel dúfam že sa bude páčiť, ospravedlňujem sa gramatické chyby a nech sa Ľúbi. 🖤