Jopky čakám ťa
Dvakrát sa mi nechcelo a uvedomovala som si že ak na to príde foter bitke sa nevyhnem.
Mobil som odložila do vrecka, svetlo v kuchyni zhasla a potme a hlavne potichu sa premiestnila do chodby. Tam som si obula prvé tenisky čo mi prišli pod ruku a modlila sa aby nebolo zamknuté.
Ešte som si so sebou zobrala kľúče. Pomaly som stačila kľučku a dvere sa bez jediného zvuku otvorili.
"ĎAKUJEM BOŽE!" ďakovala som v hlave a potichu som zavrela dvere.
Ovial ma čerstvý vánok, zhlboka som sa nadýchla a posadila sa pred dom na chodník. O necelú minútku som započula kroky.
"Dúfam že to je Tae" s menším strachom som sa pozrela smerom z kade kroky prichádzali.
Mierila si to ku mne osoba vysoká približne ako ja. Mala na sebe čierne tepláky a čiernu mikinu ktorej kapucňu mal prehodenu cez hlavu.
Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, keď tu osoba pri mne zastavila. Postavila som sa a on si dal dole kapucňu. Vo svetle lampy vyzeral ešte lepšie ako na tej fotke.
"Ahoj " pozdravila som sa a venovala mu milý ale ospalý úsmev. On ma len unavene objal. Na mieste som zamrzla.
Rýchlo som sa spamätala a objatie mu opätovala.
" Som rád že ťa vidím, v skutočnosti si oveľa krajšia ako na tej fotke čo mám od riaditeľa " cítila som ako sa mi začervenali líčka. On si to všimol a zasmial sa.
Spolu sme si sadli na okraj chodníka.
" Povedz mi o sebe niečo, prakticky za to o tebe neviem nič okrem toho že sa voláš Taeyong, bývaš o dva domy ďalej, sme spolužiaci a že máš narodeniny 1.7. a tvoje najobľúbenejšie ovocio/zelenina je melón "povedala som neutrálnym hlasom a pozrela do jeho nádherných tmavých očí.
" Odkiaľ Vieš tie dve posledné veci?? "nechápavo na mňa pozrel.
" LTY1795🍉 Lee Taeyong 1.7. 95 🍉, len stále neviem čo znamená ta 95 "povedala som dúfajúc že mi to vysvetlí.
" 95 bolo obľúbené číslo môjho brata" povedal skleslo.
"BOLO? " pozrela som na neho nechápavo.
" Minulý rok sa zabil pri autonehode "zaleskli sa mu v očiach slzy, ja som sa len posunula bližšie k nemu a objala ho.
" Prepáč nevedela som" vyšlo zo mňa keď som si všimla jeho slzy dopadajuce na chodník.
"To je v pohode nemala si z kade " usmial sa a objatie mi opätoval.
*1 hour later*
" A tak som sa dozvedel o tebe " dohovoril so smiechom jeho životné story.
Už som sa dávno takto dobre nezasmiala. Vybrala som mobil a pozrela na čas.
3:05
" Prepáč Tae už musím ísť otec o hodinku vstáva do práce" ospravedlnila som sa objala som ho postavila a ešte mu zamávala.
"Som rád že som ťa mohol spoznať a dúfam že ten dnešok platí " vyšlo z neho s úsmevom na perách.
" Jasné že platí " usmiala som sa aj ja pri dverách, ktoré som potichu otvorila a vošla dnu.
Len čo som zatvorila oprela som chrbtom o dvere a pre seba sa usmiala.
Namierila som si to do kuchyne že sa ešte napijem.
Zapálila som svetlo a z toho čo som uvidela mi stuhla krv v žilách.
YOU ARE READING
STOP *hurting me* please
Fanfiction🌘 Čepieľka brázdi po jej ruke a hľadá ďalšie nedotknuté miesta, ktoré mení na červené more 🌒 ⚠ VAROVANIE Tento príbeh by nemali čítať osôbky mladšie ako 15 rokov a osôbky so slabším žalúdkom.... Príbeh môže (nemusí) obsahovať násilie, sexuálne sc...
