*7*

100 10 0
                                    

Jopky čakám ťa

Dvakrát sa mi nechcelo a uvedomovala som si že ak na to príde foter bitke sa nevyhnem.

Mobil som odložila do vrecka, svetlo v kuchyni zhasla a potme a hlavne potichu sa premiestnila do chodby. Tam som si obula prvé tenisky čo mi prišli pod ruku a modlila sa aby nebolo zamknuté.

Ešte som si so sebou zobrala kľúče. Pomaly som stačila kľučku a dvere sa bez jediného zvuku otvorili.

"ĎAKUJEM BOŽE!"  ďakovala som v hlave a potichu som zavrela dvere.

Ovial ma čerstvý vánok, zhlboka som sa nadýchla a posadila sa pred dom na chodník. O necelú minútku som započula kroky.

"Dúfam že to je Tae" s menším strachom som sa pozrela smerom z kade kroky prichádzali.

Mierila si to ku mne osoba vysoká približne ako ja. Mala na sebe čierne tepláky a čiernu mikinu ktorej kapucňu mal prehodenu cez hlavu.

Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, keď tu osoba pri mne zastavila. Postavila som sa a on si dal dole kapucňu.  Vo svetle lampy vyzeral ešte lepšie ako na tej fotke.

"Ahoj " pozdravila som sa a venovala mu milý ale ospalý úsmev. On ma len unavene objal. Na mieste som zamrzla.

Rýchlo som sa spamätala a objatie mu opätovala.

" Som rád že ťa vidím, v skutočnosti si oveľa krajšia ako na tej fotke čo mám od riaditeľa " cítila som ako sa mi začervenali líčka. On si to všimol a zasmial sa.

Spolu sme si sadli na okraj chodníka.
" Povedz mi o sebe niečo, prakticky za to o tebe neviem nič okrem toho že sa voláš Taeyong, bývaš o dva domy ďalej, sme spolužiaci a že máš narodeniny 1.7. a tvoje najobľúbenejšie ovocio/zelenina je melón "povedala som neutrálnym hlasom a pozrela do jeho nádherných tmavých očí.

" Odkiaľ Vieš tie dve posledné veci?? "nechápavo na mňa pozrel.

" LTY1795🍉 Lee Taeyong 1.7. 95 🍉, len stále neviem čo znamená ta 95 "povedala som dúfajúc že mi to vysvetlí.

" 95 bolo obľúbené číslo môjho brata" povedal skleslo.

"BOLO? " pozrela som na neho nechápavo.

" Minulý rok sa zabil pri autonehode "zaleskli sa mu v očiach slzy, ja som sa len posunula bližšie k nemu a objala ho.
" Prepáč nevedela som" vyšlo zo mňa keď som si všimla jeho slzy dopadajuce na chodník.

"To je v pohode nemala si z kade " usmial sa a objatie mi opätoval.

*1 hour later*


" A tak som sa dozvedel o tebe " dohovoril so smiechom jeho životné story.

Už som sa dávno takto dobre nezasmiala. Vybrala som mobil a pozrela na čas.

3:05


" Prepáč Tae už musím ísť otec o hodinku vstáva do práce" ospravedlnila som sa objala som ho postavila a ešte mu zamávala.

"Som rád že som ťa mohol spoznať a dúfam že ten dnešok platí " vyšlo z neho s úsmevom na perách.

" Jasné že platí " usmiala som sa aj ja pri dverách, ktoré som potichu otvorila a vošla dnu.

Len čo som zatvorila oprela som chrbtom o dvere  a pre seba sa usmiala.

Namierila som si to do kuchyne že sa ešte napijem.

Zapálila som svetlo a z toho čo som uvidela mi stuhla krv v žilách.



STOP *hurting me* pleaseWhere stories live. Discover now