STOP *hurting me* please

*11*

" Lea! Lea! Lea vstávaj! " započula som hlas. Otvorila som oči a pred sebou videla jazierko. Kde do pekla som? Chcela som si sadnúť ale nemohla som. Bránilo mi v tom príjemné objatie. Otočila som sa k osobe, ktorej som ležala na kolenách.

" TY čo sa stalo? " pretrela som si oči a lepšie zaostrila na Taeyonga.

" Objala si ma, chvíľu sme sedeli v objatí a ty si zaspala... Vieš aká si bola zlatá... Dokonca si sem tam aj schrápla" smial sa mi Tae. Ja som si medzi tým sadla a snažila sa kúsok prebrať.

"Ja nechrápem " odula som spodnú peru v snahe vyzerať urazene.

" Ale chrápeš" dodal znova posmešne.

"Nechrápem!! "
" Chrápeš!! "
" Nechrápem!! " zdvihla som na neho hlas.
" Chrápeš! "

Celé toto vyústilo do menšej asi 10 minútovej hádky, ktorú nakoniec zakončil Teayong, keď mi pustil video, čo nahral kým som spala. Rezignovala som.

" Koľko je vlastne hodín " spýtala som sa, keď som si uvedomila, že slnko už pomaly zapadá.

" Fuuh idk"
"ďakujem za prínosnu odpoveď TY" vytiahla som mobil a z toho čo som videla som dostala zástavu srdca.

8 zmeškaných hovorov od Lucasa, 2 od otca a 4 smsky. Ako prvému som zavolala Lucasovi, keďže predmetom boli otázky typu "Zavolaj" "Kde toľko si? "

"Lea? " ozvalo po krátkom čase z telefónu.

" Áno? "

" Konečne... Si normálna??? Prečo mi nedvíhaš?! Vieš ako som sa o teba bál!
Kde si toľko?!" spustil krik, ktorý počul dokonca aj Taeyong.

"Lucas Prepáč... Chodila som ešte po obchodoch, potom som chcela ísť si sadnúť do Starbucksu lebo ma už bolela noha, lenže som sa tam stratila. Nakoniec sa mi tam však podarilo dostať a zdržala som sa dlhšie než som plánovala " začala som vysvetľovať ale Taeyonga som s toho celého vynechala.

" Aha oki... Som rád že si v pohode, ale už by si sa mohla pobrať domov. Čau zatiaľ " ani som sa mu nestihla odzraviť a zrušil.

" Prepáč že som ťa tak zdržal, nechcel som aby si mala kvôli mne prúser" ospravedlňujúco na mňa pozrel a postavil sa z lavičky. "Ako ideš dom?"

"Pravdepodobne autobusom ale nemám ani potuchy ako" zúfalo som na neho pozrela s prosbou o pomoc v očiach.

"Aaa nešla by si so mnou? Idem pešo je to kúsok " s radosťou som prikývla a aj napriek bolesti sa rýchlo postavila. "Len sa ešte cestou niekde stavime potrebujem tam niečo vybaviť" na to som mu tiež len kývla a a nasledovala ho von z parku.

Cestou som ešte zavolala otcovi, ktorý mi však len oznámil, že sa dnes večer nevráti domov a že ho má zajtra čakať navarený teplý obed. Ešte sa vyčítavo opytal prečo som mu nezdvihla, no povedala som mu to čo Lucasovi a zrušil.

S TYom sme kráčali potichu vedľa seba. Prišlo mi to zvláštne, normálne sa mu ústa nezavreli. Umiestnila som pohľad na neho a skúmavo prešla každý milimeter jeho tváre. Moju pozornosť však upútala malá jazva pod pravím okom.

"TY? "
" Ano? "
" Viem, že je to osobné len som sa chcela opý... "
" Sme tu! " povedal a odvrátil svoju pozornosť zo mňa na dvere jednej reštaurácie, vošiel dnu a rukov mi naznačil aby som šla za ním.

" Neboj bude to len chvíľka a s chalanmi si rýchlo sadneš" usmial sa a ťahal do zadnej časti reštaurácii. "Hah Wait! What? Akými chalanmi" začala som chŕliť no usta sa mi veľmi rýchlo zavreli vo chvíli, keď sme zastavili pred veľkým boxom na konci reštaurácii a na mne viselo 11 zaujatých pohľadov. Prehltla sol hrču v krku a všetko na čo som sa zmohla bolo jemné zamávanie. Na znak pozdravu.

Začala som si ich po jednom obzerať a zaskočený výraz im. Nechýbal asi tak ako aj mne. Keď som ich všetkých preletela pohľadom pozrela som na Taeyonga, ktorý sa uškŕňal ako slniečko.

"Takže chalani toto je Lea, kamarátka lomeno budúca spolužiačka a nová členka partie. Námietky nemajú zmysel a dúfam že si padnete. A Ten kebyže neviem, že si teplý tak mám pocit, že práve vyzliekaš pohľadom. Prestaň prosím ťa!" chalan ktorému to bolo adresované okamžite chytil červenkastý nadych a keď si všimol, že na neho pozerám sklopil zrak, no pred tým ním ešte stihol zabiť TYa.

Ako prvý sa spamätal chalan sediaci na okraji boxu. Postavil sa a kamarátskym objatim sa zvítal s Taeyongom.

Boli približne rovnako vysokí, tento mal však o dosť dlhšie vlasy, ktoré farbovo ladili s tými mojimi a mal o kúsok pevnejšie stavané telo ako špáratko TY.

"Hi nice to meet you I am Yuta" prihovoril sa mi plynulou angličtinou.

"Ahoj ja som Lea " nahodila som prívetivý úsmev a dúfala, že vyzerám aspoň kúsok sebavedomo.

"Ty vieš kórejsky... Pecka... Anglina mi veľmi nejde" zasmial sa. Tak obrovský úsmev som ešte nevidela. Tak žiarivé zuby.... Waw....

"Máš úžasný úsmev " a stále som nevedela z toho úsmevu spustiť oči.

On sa ešte viac usmial a žmurkol na mňa.

Olaaaa... Ľudkovia I am so sorry... Nestíham... Dúfam že sa bude ľúbiť 🐙....ak by ste mali niake pripomienky, prípadne nápady na vylepšenie odcením každý jeden komentár 😊

Inak mám veľké problémy s publikovaním dielov... Vôbec ma ten Wattpad nepočúva... Neviete čo s tým? 😢😢😧