🌘 Čepieľka brázdi po jej ruke a hľadá ďalšie nedotknuté miesta, ktoré mení na červené more 🌒
⚠ VAROVANIE
Tento príbeh by nemali čítať osôbky mladšie ako 15 rokov a osôbky so slabším žalúdkom.... Príbeh môže (nemusí) obsahovať násilie, sexuálne sc...
Je ešte len 4:30 ráno a ja už vyklepaná jak rezeň ležím v posteli a hľadím do stropu. Už len dve prekliate hodiny ma delia od toho pekla čo ma čaká. Stavila by som kľudne aj život môjho psa, ktorého nemám že ma tie baby budú od prvej chvíle nenávidieť. Nad touto myšlienkou som si len povzdychla a otočila sa na pravú stranu. Oči mi začali pomaly oťažievať a ja som znova zaspala.
Crrrrrrrrrrrrrrrrrrn Crrrrrrrrrrrrrrrrrrn Rozlepila som oči a začala nahmatavať mobil. "Ano?! " " Lea?! Kde si prosím ťa... Čakám ťa pred domom už dobrých 10 minút " Ozvalo sa z druhej strany. " Kurva zaspala som" zalapala som po dychu a rýchlosťou vyletela z postele rovno do kúpeľne. Tam som si spravila rýchlu hygienu a bleskový make-up aby som nevyzerala ako zvárač po troch nočných.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(ukážka jej make-upu takto niak si môžete predstaviť aj real Leu🖤len možno s kratšími vlasmi)
Doletela som ku skrini a hodila na seba prvé veci čo mi prišli pod ruku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Neviem ako to tu na škole funguje, takže s roztrhanymi riflami, crop topmi a podobnými vecami nejdem pokúšať.
Z polky vlasov som si na vrchu spravila malý drdol a zvyšné nechala voľne spadnuté. Zdrapila som školskú tašku a zbehla rovno dole ku dverám, tam som si len nazula boty a vybehla na ulicu.
"Sorry TY že meš.... " nedohovorila som. Taeyong tam nebol !?!
" Dúfam, že nešiel bezomňa " zobrala som mobil a vytočila jeho číslo.
" Haloo, TY kde si? " " Už sa obúvam hneď som tam. " " Čože to?! Veď si vravel že.... " Dotoho sa hovor ukončil a ja som s nedokončenou otázkou na perách ostala stáť na chodníku pred domom.
Pozrela som smerom k Taeyongovému domu, akurát sa otvorili dvere. Vyšiel z nich TY a nevyzeral, že by mal niak extra naponáhlo.
" Ahoj... Môžeme ísť? " spýtal sa ma a tvári mal úsmev ako slniečko. " A.. Ahoj..... Veď ale pred chvíľou si mi volal, že ma čakáš pred domom a že nestíhame... A keď vyletim z domu mi povieš, že sa obuvaš?! " " Prepáč, nerád čakám a chcel som ísť do školy skôr a niečo ti ukázať a aspoň som ťa donútil si pohnúť "znova ten samí úsmev. " Skôr?! Ako skôr keď meš.... " pozrela som na displej mobila.
