🌘 Čepieľka brázdi po jej ruke a hľadá ďalšie nedotknuté miesta, ktoré mení na červené more 🌒
⚠ VAROVANIE
Tento príbeh by nemali čítať osôbky mladšie ako 15 rokov a osôbky so slabším žalúdkom.... Príbeh môže (nemusí) obsahovať násilie, sexuálne sc...
Je len 7 hodín ráno a ja už lietam po dome ako taká striga na metle. Dneska odlietame a o hodinu sú tu sťahováci a ja nemám ešte nič zbalené. Do kufra som si nachádzala oblečenie. Zvyšné veci som balila do škatúľ. Akurát som balila knihy, keď som narazila na starý album.
Otvorila som ho a začala v ňom listovať. V tom mi padol zrak na jednu konkrétnu fotku. Bola som tam ja ešte ako bábätko mama ma držala v náručí a ju oblápal otec. Po tvári mi stiekla horúca slza.
Vždy som chcela otca spoznať, určite to bol úžasný človek.
Album som položila do škatuli k ostatným knihám a postupne začala všetky tie ťažké škatule nosiť dole po tých strmých schodoch a následne vonku, kde už stáli sťahováci.
Posledná škatuľa bola naozaj veľmi ťažká. Len tak tak som ju zodvihla a šla ju odniesť. Keď som pred sebou uvidela tie schody zamrazilo ma.
Lucas s otcom neboli doma. Potrebovali ísť ešte niečo vybaviť. "Mmh ostalo to na mne Let's go" povedala som si s menším povzdychom a plná nádeje že nezletim. Opatrne som stupila na prvý schod.
Už som sa chystala na druhý, keď som sa potkla o papučku. V snahe zachytiť sa, mi spadla škatuľa no aj tak sa mi to nepodarilo a letela som rovno za hrmotajucou škatúľou. Kotúľajúc sa som zišla celé schody až kým som nedopadla na tvrdú zem. Moja nádej vyhasla.
Bolel ma celý človek. Ale asi najviac práva noha a hlava. Musela som si ju riadne udrieť.
Začalo sa mi zahmlievať pred očami a zvuky ostali tlmené. "Preboha Lea.... " boli posledné slova, ktoré som zaregistrovala. Ostala tma.
Ostré svetlo ma oslepovalo aj cez zavreté oči. Pomaly som ich otvorila a snažila sa si na ostré svetlo zvyknúť.
Poobzerala som sa okolo seba. NEMOCNICA...." Pecka gratulujem vám Chromtavosti " sarkasticky som si pogratulovala. Obzrela som si izbu no moju pozornosť upútal schúlený objekt vedľa mojej posteli poskladaný na stoličke ako origami.
Lucas. Bože chúďa ktovie ako dlho tam už takto je. Ale bol taký zlatý musela som si ho hneď odfotiť lenže nastal menší problém.
Mobil som mala na druhej strane izby na stole. No nič budem sa musieť postaviť.
Pohla som nohou smerom k okraju posteli a sykla od bolesti. Keď som si obkryla paplón všimla som si sádru od prstov skoro až ku kolenu. Výborne.
Pokúsila som sa o postavenie znova lenže noha mi skĺzla z postele buchla o zem a ja som od neznesitelnej bolesti vykríkla.
"Čo? ja nespím!? " vytrhlo Lucasa, ktorý skoro spadol zo stoličky. Mmmm takže odfotiť sa mi ho už asi nepodarí. "Ježiš Lea čo robíš mala by si ležať " povedal ustrachane a už už ma hnal späť do postele." Prepáč nechcela som ťa zobudiť len som si chcela zobrať mobil a odfotiť si ťa. Bol si taký zlatý" povedala som a nahodila naj cute face aký som dokázala vyčarovať.
"Ty nie si normálna, preberieš sa po dvoch dňoch z umelého spánku po otrase mozgu a prasknutou holennou kosťou a prvé čo ťa zaujíma je ako si ma odfotiť? " spýtal sa trošku naštvane. " Ale ty si bol taký KAWAI" ako som to dopovedala udrel si dlaňou po čele.
"Ako dlho tu vlastne si? " " Odkedy ťa doviezli " až vtedy som si všimla tie strašné kruhy pod očami čo mal. A boli aj riadne červené z čoho usudzujem, že večer určite plakal.
" A kde je otec, vie vlastne, že tu som? " " Noo vie, on odletel bez nás nechal nám letenky a že keď sa preberieš máme prísť. Všetky veci zobral on, ale toto som ti stihol vybrať z kufra aby si mala v čom ísť" povedal a podal mi kôpku oblečenia. Presne vie čo sa mi páči a na chalana má mega dobrý vkus, teda aspoň podľa mňa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vybral mi toto🖤
Hneď som ho objala. V tom sa izbou roznieslo klopanie ma dvere. "Neruším? " spýtal sa doktor a vošiel dovnútra." Mám pre vás 2 správy, ktorú chcete počuť ako prvú!?" "Skôr tú horšiu" povedala som a čakala na to čo mi povie.
"Tá 1. Je že mesiac by si sa mala vyhýbať všetkým športom, nohu nezaťažovať a požívať barle. A Tá 2.... Zajtra môžete odísť" povedal doktor s úsmevom a odišiel.
Veľmi som sa tešila domov. No domov ako domov. Skôr ma ešte čakal dlhý let a miesto, ktoré absolutne nepoznám. Čo sa týka jazyka nie je to žiadny problém. "Ja som vedela načo mi budú tie krúžky Kórejčiny na základke a aj na strednej" v duchu som sa nad tým zasmiala.
A už keď sme pri tej strednej som rada, že odchádzam. Bol to tu teror. Som síce v pred maturitnom ročníku na gymnáziu, kde by mali byť aspoň trošku inteligentní ľudia ale opak bol realitou.
Tie teľce majú IQ hojdacieho koníka ale s tým rozdielom že ten sa aspoň hojdá.
Šikanovali ma už od prvého ročníka. Nečudujem sa im prišla som tam s okuliarmi, strojčekom, mastnou kučeravou hlavou a oblečením niekde z 80. Rokov, ale odvtedy sa veľmi veľa zmenilo.
Zrak sa mi upravil, úsmev vyrovnal, dala som sa ostrihať a nafarbiť a popravde som sa rok a pol venovala modelingu. Čo bol ďalší kameň úrazu, keď sa to dozvedeli či už žiaci alebo profesori dali mi to všetci veľmi pocítiť. Pripomienky typu "Panička tu nieste na módnej prehliadke ale v škole" prípadne "krásna tvárička dutá hlavička" som počúvala na každej jednej hodine. Žrala ich závisť. Lebo som veľa cestovala a mala k tomu ešte aj dobré známky. Ale musela som si položiť dôležitú otázku. Či budem naďalej v škole trpieť a pri láskavosti našich profakov nezmaturujem ale stanem sa špičkovou top modelkou alebo kariéru hodím zahlavu a budem sa plne venovať štúdiu. Hádajte ako som rozhodla. To že som sekla s modelingom som veľakrát oľutovala, lebo tí ludia sa aj tak nezmenili.
Ako som tak rozmýšľala nad svojím biedmin životom vyrušilo ma hlasné zachrápanie. Hneď som sa pozrela Lucasovim smerom. Vyzeral ako šteniatko.
Rýchlo ale teraz už veľmi opatrne som sa postavila a zobrala si barle opreté o moj nočný stolík.
Ladne som prehopkala na druhú stranu izby zobrala mobil a ponáhľala sa Lucasovim smerom.
Fotku som pekne zaostrila, zrazu sa ozvalo tiché "CVAK" a Lucasa ožiarilo svetlo blesku.
Zobudila som ho🤦♀️už zase.
"No taaak stalo by sa ti niečo kebyže si lahneš a necháš ma vyspať?" zavrčal už mierne podráždene. "Však ale na tom sa nevyspiš, poď ku mne na posteľ" hodila som na neho psie očká, pochopil že nemá zmysel so mnou vyjednávať. Ľahol si ku mne a obidvoch nás zakryl paplónom. Pritulil sa ku mne a začal ma hladkať po vlasoch.
"Mám ťa rád drobec "povedal a ponoril sa do ríše snov.
