🌘 Čepieľka brázdi po jej ruke a hľadá ďalšie nedotknuté miesta, ktoré mení na červené more 🌒
⚠ VAROVANIE
Tento príbeh by nemali čítať osôbky mladšie ako 15 rokov a osôbky so slabším žalúdkom.... Príbeh môže (nemusí) obsahovať násilie, sexuálne sc...
Zobudila som sa v Lucasovom náručí. Žiadne zlé sny, žiadne nočné mory. A dokonca aj on sa zo sna usmieval.
Pomaly som sa vymotala z jeho objatia. Pozrela som sa von oknom. Musela som spať riadne dlho. Zotmievalo sa a krvavo červené zore tvorili priam magickú atmosféru.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rozplývala som sa nad tým výhľadom až kým nám neoznámili, že sa máme pripútať lebo každú chvíľu pristaneme.
Zapásala som sa a jemne zobudila Lucasa.
*Po pristátí*
Lucas vytiahol mobil a volal otcovi.
Ja som zatiaľ išla k pásu hľadať moju batožinu, ktorú mi nedovolili si zobrať so sebou na palubu.
Keďže som veľmi šikovný mimozemšťan a ešte aj s chromtavou nohou, tak mi asi trikrát ušla kým sa mi podarilo ju chytiť. Už aj s batožinou som sa vybrala za Lucasom.
Lenže nastal tu malý problém. Niak tak nebol na mieste, kde stál keď som odchádzala.
Začala som panikariť. Obzerala som sa okolo seba ale v tom dave som ho nemohla nájsť. Skúšala som mu zavolať no bol obsadený. Začala som chytať hysaky "Kde dokelu je? Čo ak sa ma chcel zbaviť a tak ma tu nechal... Čo ak ho uniesli... Čo ak unesú mňa... Božeee Lucas kde si?" strašne som sa začala báť a chcelo sa mi plakať, z toho stresu sa mi začala krútiť hlava, zrýchlilo sa mi dýchanie a aj tep. Kolená sa mi podlomili a ja som ako vrece zemiakov spadla na zem.
Tma. Už zase "ahoj dávno sme sa nevideli"....
***
Prebudila som sa napodiv v posteli, našťastie nie nemocničnej.
Posadila som sa na posteľ, čo som veľmi rýchlo oľutovala. Z toho tlaku mi skoro explodovala hlava.
Keď bolesť ako tak ustúpila lepšie som sa rozhliadla po miestnosti. Okrem manželskej posteli v ktorej som ležala tu bola obrovská šatníkova skriňa, komoda, písací stolík so stoličkou, všetko to bolo zo svetlého dreva, čierny vak na sedenie, dvere na balkón a veľa čiernych drobností, ktoré to tu príjemne zútulňovali. Ten čo to tu zariaďoval má úžasný vkus. A k tomu jedna stena bola čierna.
Keď som sa pokochala miestnosťou, v ktorej som sa nachádzala rozhodla som sa to tu trošku preskúmať, lenže keď som otvorila prvú skriňu jej obsah ma prekvapil. Boli tam pekne na kôpkach naukladané moje veci. Žeby moja nová izba?
Ako som si tak obzerala zvyšok izby začula som z chodby kroky smerujúce k mojim dverám. Rýchlo som sa hodila do postele a zakrutila sa do paplóna aby to vyzeralo, že stále spím.
Dvere sa mi za chrbtom pomaly otvorili. Osoba chvíľu stála vo dverách, ktoré nakoniec zatvorila.
"Dobre je preč " pomyslela som si a otočila sa smerom k dverám. Keď som tam zbadala Lucasa ako tam stoji a uprene hľadí na mňa skoro som dostala infarkt. Len som skrýkla a už som letela dole z postele.
