STOP *hurting me* please

*10*

Pozrela som na mužskú siluetu. Zrazu sa nadomňa naklonil a všimla som si na tvári vľúdny úsmev.

"Žiješ čaptiačik? " spýtal sa s ešte väčším úsmevom a pomohol mi vstať. Slzičky ustúpili, v tej chvíli čo ma osoba pevne objala a s ľútosťou v hlase sa ospravedlnila.

" Ozaj ma to mrzí, ale som rád, že som ťa našiel. A ako ospravedlnenie... Pozývam na Starbucks.... Môže byť? "  chytil ma za ruku čo ma celkom fajne zaskočilo a už ma ťahal k tomu slávnemu Starbucksu.

" TY môžeš spomaliť bolí to " pozrela som na neho a snažila sa s ním držať tempo.

" Ježiš prepáč zabudol som " spomalil a zaradil sa vedľa mňa.
" Čo sa ti vlastne stalo? " pozrel na mňa so zvláštnym pohľadom.

" No vieš v deň, keď sme sa sťahovali Lucas s otcom išli ešte niečo vybaviť do mesta. Takže ťažké krabice som musela niesť sama. A keď som niesla poslednú šmyklo sa mi v papučkach na  schodoch " povzdychla som si a pozrela na ortézu.

" Sme tu" odpútal moju pozornosť.

Vošli sme dovnútra a sadli sme si k stolu v rohu kaviarne. Každý sme si objednali, ja  karamelove cappuccino a TY  frappuccino.

"Ako to vlastne funguje u vás na škole?
Teda myslím, čo sa týka profesorov a tak" opýtala som sa, aby som skrátila čakanie na naše kávy.

"Tak každý predmet ťa bude učiť iný profesor, keď vojde do triedy pozdravíme ho tým, že sa všetci postavíme. Všetkým profesorom zásadne vykáme. Ak si spraviš prúser na hodine čaká ťa trest" nad poslednou vetou som sa zarazila.

"Aký trest? "

" Neviem, sú rôzne ale také najčastejšie sú... Dostaneš pravítkom po dlaniach alebo prstoch, pošlú ťa za dvere so zdvihnutými rukami, ostaneš po škole alebo vypomáhaš profesorom, školníkovi alebo upratovačkám" to čo mi rozprával sa mi vôbec nepáčilo.

"U nás sú telesné tresty zakázané" s výdychom som poznamenala a všimla si k nám blížiacu sa čašníčku.

"Nech sa páči vaše nápoje " povedala slizky sladko a s úsmevom takým, že keby nemala uši tak sa jej vzadu na hlave spojí. Podala mi kávu otočila sa na Teayonga zobrala jeho kávu aj s cheesecakom, keď mu to  podávala naklonila sa pred ním tak, že si skoro namočila do toho cecky a ten výstrih čo mala skoro až po pupok by neprehiadol ani slepý.

"Ja som si cheesecake neobjednal" povedal chladne a nevenoval jej absolutne žiadnu pozornosť. Tento vážny TY ma desí.

"To je malá pozornosť na účet podniku" s miernym podráždením dodala a ešte viac sa na neho nalepila.

"Aha ďakujem, podajte ho priateľke a prosím osobný priestor " vyvalila som na neho oči, on len žmurkol a ja som mala možnosť vidieť od nervov a hanby červenajúci ksicht čašníčky.

"Pane ale to je pre...." nestihla dohovoriť lebo jej skočil do reči.
"Povedal som aby ste to dali slečne! " čašníčka len zazrela na mňa koláč mi dobre že nehodila a odišla.

Len čo sa stratila TY buchol do hlasného smiechu. Na jednej strane mi prišla táto situácia tiež veľmi vtipná ale ako tak pozerám, na Teayonga tu má zálusk veľa potvor. A stále mi tak trošku nedochádzalo to čo povedal.

"Ďakujem za koláč " pozrela som na neho s úsmevom, keď sa dosmial.

" Za máličko, dúfam, že bude chutiť a Prepáč za to oslovenie ale vedel som o čo jej ide a to divadielko stálo za to..... A tvoj pohľad na mňa bol tiež na nezaplatenie " za poslednou vetou sa zasmial a odpil si z kávy.  " Ale ďakujem, že si spoluprácovala."