STOP *hurting me* please

*4*

Vstali sme okolo siedmej aby sme let o 9:00 stihli. Obliekla som sa, vybavila s doktorom ešte niake papiere a aj s Lucasom sa pobrala do auta.

Len tak tak sme to stihli. Prešli sme kontrolou, odovzdali letenky a nastúpili na  palubu lietadla.

Strhla sa obrovská šarvátka o to kto bude sedieť pri okne. Samozrejme, že som ju vyhrala. Však nechcel by aby bola jeho mladšia sestrička smutná.

"uuuuu nechcela by som teraz sedieť v strede" vyrivačne som povedala a nahodila posmešný úsmev, keď si hneď vedľa Lucasa sadol posilnejší spotený chlapík so slúchadkami na ušiach.

"Kebyže ťa nemám rád tak už letíš tým okienkom, kvôli ktorému si sa mi tu skoro hodila o zem, niekedy si strašne panovačná" povzdychol si a ja som na neho hodila vražebný pohľad.

"Netrep, nie som panovačná"  povedala som zámerne detským maznavím hlasom.

Lucasovi začalo trhať kútikmi a mne tiež. Pri pohľade na neho som sa nahlas rozosmiala a on so mnou.

Skončilo to tak, že nás bola dvakrát napomenuť letuška lebo po prvom raze sme sa rozrehotali ešte viac.

Keď sme sa už ako tak ukľudnenili, Lucasovi sa zývlo tak, že mu bolo vidno hádam aj do žalúdka. Objala som ho. Obidvaja sme si dali slúchadká. Po chvíľke sa rozoznela príjemná melódia. No príjemná ako príjemná keďže si fičím na metale.
Hrala mi akurát pesnička DEAD MEMORIES od Slipknot-u. Milujem tú pesničku....

But I’ll never survive with 
Dead memories in my heart

Dead memories in my heart

Dead memories in my heart... ...

Pozrela som na Lucasa,  už spal. Bolo by aj mne som dosť unavená. Oprela som si hlavu o okienko, sledovala výhľad a pomaly zaspávala.

*Stála som v kuchyni a varila večeru. Otec mal stretnutie a Lucas musel ísť s ním. Varila som Talianskú paradajkovú polievku s čerstvými bylinkami. Varím tu hlavne len ja, občas Lucas, snažím sa zdravšie stravovať a myslím, že varím dosť dobre. Ani jeden sa zatiaľ nesťažoval. Polievku som nabrala do malých mištičiek a na vrh dala lístky čerstvej bazalky.

Obe misky som položila na stôl. Nabrala som si aj ja a išla aj s polievkou do obývačky. Telka ma nebavila, tak som si len pustila pesničky, ležala som na gauči a papala polievku.
Zrazu sa otvorili dvere a s obrovským smiechom dovnútra vošiel otec aj s Lucasom. Ozval sa veľký buchot. Hneď som sa postavila na nohy a bežala sa pozrieť čo sa stalo. Lucas ležal na zemi, otec sa pridržiaval o vešiaky na bundy a obidvaja sa strašne smiali. Už len z pohľadu na nich som usúdila, že sú opitý, čo opitý spitý ako telce. Niako sa pozbierali a namierili si to do kuchyne. Ja som ostala v chodbe a upratala bordel čo po nich ostal. Z kuchyne sa ozval zvuk rinčiaceho skla. Už som vedela že je zle. Dobehla som do kuchyne. Otec sa snažil zamiesť kúsky skla pod koberec. Nasralo ma to.
"Si normálny, nevieš si dávať kúsok pozor, celý deň som tu riadila. Mohol si to dať aspoň do koša. NEDÁVAJ TO POD TEN KOBEREC!!!" ako som tak po ňom vrieskala, neuvedomila so si,  že sa postavil a prešiel rovno predomňa. Ani som sa nestihla spamätať a už mi letela facka. "Ako si dovoľuješ zvyšovať hlas na vlastného otca?" zhúkol po mne. Od strachu mi naskočili zimomriavky. "Ty nie si môj otec, nikdy si ním  nebol a ani nebudeš" povedala som potichu dúfajúc, že ma nepočul. Do toho mi letela ďalšia facka. Chytila som si boľavé líce. Slzy mi už tiekli ako vodopády. Nadýchla som sa, že mu niečo poviem ale zastavil ma silný kopanec do brucha. Zvalila som sa na zem a ešte viac sa rozplakala. Chytil ma za vlasy a zodvihol. "Lucas čo keby sme sa s ňou kúsok pohrali?" povedal slizkým hlasom a s úchylným usmevom pozrel na Lucasa. "Braček prosím pomôž mi" žalostne sa mi ozývalo v hlave.  "Výborný nápad... Obaja si zašukáme a ona bude trpieť, dve muchy jednou ranou a ešte to bude aj sranda" zasmial sa a začal sa ku mne približovať. "NIEEE!!" skríkla som a začala sebou šklbať dúfajúc, že ma pustí. Strašne to bolelo a veľmi mi to nepomohlo. Lucas sa postavil predomňa, položil mi ruky na ramená a začal so mnou triasť. "Lea vstávaj....." *

Vytrhlo ma.  Bola som v lietadle a vedľa mňa sedel Lucas, ktorý sa už hodnú chvíľu pokúša ma zobudit. Teraz som si uvedomila, že na líci mám mokré cestičky.  "Bol to len sen. Bol to len sen. BOL TO LEN SEN..." snažila som sa ukľudniť.

Pozrela som na Lucasa mal smutný a zároveň znepokojený výraz.

"Už sa pokúšam ťa zobudit dobrých päť minút " povedal zo zarmutkom v hlase.

" Prečo deje sa niečo? " spýtala som sa ho a utrela si mokré cestičky." Kričala a plakala si zo sna, bál som sa o teba. Čo sa ti snívalo? " trápilo ma, keď somho takéhoto videla. Nebyť neho už tu nie som. Nedokážem mu klamať a tak som mu povedala celý môj sen. Zosmutnel ešte viac.

Objala som ho. Bolo mi ho strašne ľúto.
"Vieš že by som ti v živote neublížil, si moje všetko" smrkol z čoho som usúdila, že plače. Pohladkala som ho po chrbte "viem, aj ty moje" oddialila som sa od neho.

Utrela mu slzy, oprela si hlavu o jeho rameno, vzala som slúchadká, jedno si dala do ucha a druhé podala Lucasovi. Metal moc nemusí tak som nám pustila Friends od Twenty-one pilots.

Friend, please remove your hands from

Over your eyes for me

I know you want to leave, but

Friend, please don't take your life away from me....

Potichu Lucas zopakoval zapozeral sa von okienkom a pritúlil si ma viac k sebe.