„Marcus, si až moc blízko," šepla som mu, keď bol približne 10cm odo mňa. Neustále som sa mu dívala do očí a triasla sa, pretože pobozkať ho by znamenalo vojnu.
„Ja viem.. a popravde? Vychutnávam si to," šepol mi tesne pri perách a už som ich na sebe cítila, ale nemohla som to dovoliť. Nemôžem ukázať, že som ľahká korisť!
Rukami som ho sotila vzad a už bolo počuť len nadávanie a pád do vody. Zvedavo som sa naklonila cez loďku a uvidela ho, ako pláva k lodi. Nevedela som sa ovládať, a vybuchla som do smiechu.
„Prečo si to urobila?"
„Potreboval si sa schladiť," smiala som sa ďalej, ale jemu to moc vtipné neprišlo.
„Ale naozaj.. prečo si to spravila?" vysadol na okraj lode a vyzul si topánky a potom aj ponožky.
„Chcel si ma pobozkať, čo som mala robiť?" povedala som pravdu a on sa zasmial. Mokrou rukou si pretrel tvár a uhladil vlasy dozadu. Pozrel sa na mňa letmým pohľadom a sklonil hlavu.
„Myslel som si, že je taká chvíľa."
„Možno že by to bol jeden bozk, ale nikam by to neviedlo. Nemohlo by a nie je to.. proste.. Dosť si mi ublížil a možno že len ty cítiš ku mne niečo.. ale ja nie," vysvetlila som mu a on len mávol rukou a prikývol. Vstal na nohy, vyzliekol si mokré tričko, poriadne ho povykrúcal aby sa zbavil vody a potom ho hodil prevesil cez okraj lode. Jeho telo bolo.. priam posiate svalmi. Nosom nádych, ústami výdych. Ale potichu, Sarah. Nemusí vedieť všetko.
„Zvoní ti mobil," povedala som, keď som uvidela svietiť len obrazovku jeho Iphonu. Vzal mobil do ruky a priložil si ho k uchu,
„Kevin," povedal a pozrel na mňa. Chvíľu načúval a len prikývol. Potom telefón zložil, zapol si radšej zvonenie a posadil sa za kormidlo.
„Už ideme späť?" opýtala som sa ho a posadila sa vedľa neho.
„Áno. Maurus už odišiel," povedal a otočil loď smerom, ktorým sme prišli.
Za necelých dvadsať minút sme boli späť pri drevenom móle, na ktorom netrpezlivo vyčkával Sebastian. Ako náhle ma zbadal, smutne sa pousmial a ja som v tme uvidela malé červené svetielko. Každých pár sekúnd mu ožiarilo tvár do krvavo červenej a potom zase do tmavej. Fajčil. Keď sme zastavili, Sebastian mi podal ruku a pomohol mi opustiť loď a bezpečne stáť na nestabilnom móle.
"Všetko v poriadku?" opýtala som sa ho a on len odhodil cigaretu a držiac za ruku ma viedol dnu. Išli sme trocha rýchlejšie, takže určite nebude niečo v poriadku.
"Sebastian, začínaš ma desiť. Čo sa deje?"
"Bol tu tvoj strýko," zhlboka sa nadýchol, keď sme sa ocitli vo veľkej tme.
"Viem. Čo s ním?"
"Vie, že si tu."
"Povedal si mu to?" prekvapene som sa ho opýtala.
"Nie! nikdy by som nepovedal, že si tu.. uškodil by som aj sám sebe."
"A ako sa to mohol dozvedieť?" nechápavo som sa opýtala a on vzdychol.
"Neviem, ale momentálne mám chuť kričať a niečo rozbíjať."
"Čo vravel?"
"Jeho posledné slová boli, že si pre teba príde, nech sa deje čokoľvek," šepol mi do ucha, až ma striaslo. Pokrútila som hlavu a pošúchala si hlavu. Čo budeme teraz robiť? čo ja budem robiť?
"Môžeš mi..povedať, čo máš v pláne?"
"Nechcem riskovať," zamrmlal.
"Sebastian!" skríkla som nahnevane a on sa mykol. Určite nerátal, že naňho skríknem. Založil si ruky do vačkov a zahryzol si do pery. Zamyslene sklonil hlavu a podišiel k oknu.
"Nemám.. žiaden plán," zamrmlal.
"Ako.. ako to je možné? vždy máš náhradný plán. Preto si SEBASTIAN! Mafián s modrou krvou, krásnymi očami, zbraňami, peniazmi.. máš moc a možnosti.. nehovor mi že nemáš plán," vyštekla som znova nahnevane. "Vsadím krk na to, že boli horšie situácie ako je práve táto a určite si to zvládol ľavou zadnou.. tak prečo práve teraz si taký?"
"Lebo ide o teba."
"Ber ma ako obyčajného človeka, ktorého potrebuješ kvôli peniazom."
"Povedal, že ťa privedie domov.. Živú či mŕtvu," šepol a pozrel na mňa. Stratila som reč. "Je schopný zabiť ťa.. len aby si bola doma."
"Ale môj domov je tu.. pri vás," šepla som a on si poškriabal čelo. "Hádam to nechceš len tak vzdať."
"Nechcem, aby sa ti niečo stalo," šepol a podišiel ku mne. "V tejto chvíli by som bol ochotný aj podrezať sa keby malo ísť o teba."
"Takto nehovor. Nikam nejdem."
"Musíš," povedal a ja som videla, že to robí kvôli mne. Musí. Donútil ho niečim, čo je jeho slabosť.
"Máš slabé miesto, a Maurus ho našiel. Nenechaj sa ovládať ako bábika," šepla som mu do ucha a pobozkala ho na líce. Jeho ruky sa ocitli na mojom páse a tlačili ma o stenu.
"Si si vedomý toho, že sme na chodbe?" šepla som a on sa doširoka usmial. Len pokrútil hlavou a prisal sa mi na pery.
•••••
Skoro ráno som sa prebudila na nejaký krik. Teda nebol to krik ako keby niekto kričal, ale spieval. Vstala som z postele a vyšla von na chodbu. Ten "spev", ak to tak môžem nazvať, vychádzal z izby oproti mne. Váhavo som podišla k nim a otočila kľučkou. Vopchala som hlavu do dverí a uvidela Marcusa, ako si spieva pred zrkadlom, len v riflách a tancuje. (prepáčte, ale gif kde by sa aspoň trochu niekto podobal na Marcusa som nenašla :( )
"Bože!" vybuchla som do smiechu a musela sa pridržať dverí, inak by som sa asi rozplakala na zemi.
"Sarah! Čo tu robíš?!" nahnevane skríkol a ja som sa ďalej smiala. "Nesmiať! To absolútne nie je vtipné!" Založil oduto ruky a mňa niekto schytil za pás. Prestala som sa smiať a prudko sa zvrtla.
"Sebastian! Povedz jej, aby sa nesmiala!" poprosil ho Marcus a ja som sa začala zase smiať.
"Prepáč Marcus, ale inak sa to proste nedá komentovať!" smiala som sa ďalej a Sebastian tak isto.
Tak. Ďalšia znova za nami :) nezabudnite ohodnotiť a okomentovať či sa páčilo ;)
Only_dream
YOU ARE READING
Problems With The Mafia (slovak)
RomanceMyslela si, že chcú peniaze jej otca. Keď sa však dozvedeli že ona je kľúčom, chceli celý svet.
