Problems With The Mafia (slovak)

Marcus sa na mňa zamračil.

„Lee ti povedal, nech nikam nejdeš," tvrdo a nahnevane na mňa prehovoril.

„Nebudem v tom zasranom dome, so skurvenými primitívmi," vyštekla som a pocítila tvrdý úder na tvári. Bolesť, ktorá sa začala na líci, sa pomaly premiestňovala k perám, na ktorých som pocítila kovovú pachuť krvi. Nabrala som do úst sliny a vypľula ich do hliny.

„Cítiš sa lepšie, keď si udrel dievča?" posmešne som si povzdychla a pozrela sa naňho.

„Sarah. Vieš, že nikdy by som ti nič nespravil, ale sama vieš aké má následky to, keď sa pokúsiš o útek. Za tie štyri dni si sa to mohla naučiť," povedal. Rázom ma schmatol za ruku a prudko ma strhol k sebe. V zlome sekundy som pocítila menšie pichnutie do krku. Zvreskla som a pozrela sa vražedne na Marcusa.

„Zase?!" skríkla som a môj zrak sa pomaly rozmazával. Ten hajzel mi pichol to svinstvo na spanie.

Pomaly to bude týždeň, čo som sa dostala do týchto problémov. Nikdy som nemala brať tú prácu a vôbec nikdy som sa nemala narodiť do rodiny, do ktorej som sa narodila. Je to niečo ako kliatba. Zlý sen. Obrovský, zlý sen.

22. marca, som sa pokúsila predať trávu. Nikdy som to neskúšala, ani to skúšať nebudem. Hnusí sa mi to, ale bola to jediná možnosť, ako si sama zarobiť peniaze.

23. marca, som predala viacej než som pri sebe mala. Zarobila som si na malý domček a oblečenie z Manga. Aj keď pochádzam z pomerne.. uhm.. bohatej rodiny, nechcem od nich žiadne peniaze. Sám otec povedal, že ak chcem peniaze, musím si ich zarobiť sama, aby som vedela aká to je drina a námaha. Tak som si začala zarábať sama.

24. marca, som znova zarobila nespočetné množstvo peňazí. Bol to neuveriteľný šok. V ten večer, ma napadlo niekoľko mužov. Neboli moc mierumilovný, čo sa týkalo komunikácie, fyzického dotyku a podobných vecí. Nadávali mi, dobili ma, a v ten večer sa všetko otočilo o 180°.

Otec sa vtedy na mňa ani nepozrel. Mal iné "dôležité" veci na práci. Cítila som sa zanedbávaná. Bola som tak tiež úplne bez peňazí, zbitá ako pes a odsúdená na.. smrť.

Po týždni a pol som sa rozhodla konečne vyjsť von na ulicu a trocha sa prejsť. Ale to nemalo moc pekný koniec. Nie to ešte následky. Otcovi nepriatelia, ktorý boli zatiahnutý do obchodu zaoberajúcim sa predajom drog, nedostal bohužiaľ svoj podiel a tak som si to odskákala ja.

Uspali ma a o dva dni som sa prebrala na území.. dokonca ani neviem kde som. Všade okolo sú hory, lesy a jazerá. Určite tu musí byť nejaké mesto alebo dedina, odkadiaľ berú potraviny a potrebnú výstroj. Prvý deň, keď som sa prebrala bol otrasný. Nevedela som kde sa nachádzam, ani prečo som tu a čo mám robiť. Látka, ktorá spôsobovala halucinácie v mojej hlave ma donútila myslieť si, že som v samotnom srdci pekla a skončím na kutáči.

Deň na to, som ráno vstala a ocitla sa niekde úplne inde. Bola som v nóbl spálni s pozlátenou posteľou a nádherným dlhým baldachýnom. Vtedy sa ku mne Lee prihovoril prvý krát. Bol to niekto, kto mal u mňa obrovský rešpekt a autoritu. Bol to zástupca veliteľa, ktorý tam momentálne nebol. Takže jeho práca spočívala taktiež v tom, aby ma oboznámil s pravidlami tohto domu. Neboli to zrovna pravidlá typu: čo rozhádžeš, to si upraceš.

1. Ak uvidíš, že sa niekto bije, nepleť sa do toho.

2. Ak začuješ niekoho kričať v podzemnej časti domu, ignoruj to.

3. Ak sa pokúsiš utiecť, skončíš zle.

4. Nikdy sa najvyššiemu nepozeraj do očí.

Štyri tieto pravidlá zo všetkých čo mi Lee povedal ma hnevali najviac. Teda, skôr ma trápili. Doteraz som sa nedozvedela, prečo som vlastne tu. Dôvod, nad ktorým som premýšľala bol, že som tu kvôli môjmu nepodarenému otcovi a jeho nepodareným kšeftom s peniazmi. Pravdepodobne si ani nehodlá špiniť jeho hebké ruky s hľadaním jeho dcéry. Veď prečo aj? Má tam Toma. Jeho dediča. Jediného muža, ktorému verí a ktorého nadovšetko miluje. Pff.. buzeranti.

Keď sa naskytne možnosť aby som mohla utiecť, spravím to a nikdy.. nikdy sa už nevrátim... domov.

Slovo DOMOV, mi bolo cudzie. Myslím to naozaj. Aj keď to sú teraz len dva týždne čo som preč, vďaka Marcusovi som pochopila, o čo tu vlastne ide. Jeho mužná postava kulturistu ma presviedčala viac než by bolo treba. Zelené žiarivé oči na mňa uprel vždy, keď som niečo vyviedla, alebo som prehovorila. Lee sa niekam vytratil a jediná normálna spoločnosť okrem Marcusa, bol Jack. Postarší pán, ktorý sa rád prechádzal po záhrade a polieval zvädnuté rastliny. Bol trochu mimo, ale bol to múdry človek. Aspoň čo som sa o ňom dopočula. Ostatní chlapi, ktorý tú prebývali boli buď drogovo závislí, alebo sexuálne založení. Nevedeli, čo je to komunikácia s dievčaťom. Vedeli iba prirážať a nasávať. To bol celý ich život.

Celé dni som zvykla presedieť v izbe, v ktorej som sa prvýkrát prebudila. Niečo ma k nej zvláštnym spôsobom priťahovalo. Aj keď na tejto izbe nebolo nič zvláštneho, predsa len tu niečo byť muselo. Ak nerátame posteľ, skriňu, zrkadlo a nočný stolík s lampou, nemalo by tu byť nič. Naozaj nič.

„Sarah?" zaklopal niekto na dvere a rázom vošiel. Človek ktorý ma prebudil z môjho premýšľania bol Marcus. Ako vždy, vyzeral dokonalo, narozdiel odo mňa. Zatiaľ čo on dokonale vyzeral, ja som vyzerala ako troska. On mal svaly, ja ochabnuté kosti.

„Musíš jesť," šepol a až vtedy som si všimla tácku s jedlom, ktorú pevne držal v rukách. Bol pozorný, ale o to som nestála. Mala som ho rada od prvého okamihu čo som ho uvidela, ale teraz, keď sa naňho pozriem, spomeniem si na bolesť ktorú mi musel vytvoriť. Jazykom som si prešla po kútiku pier a pocítila štipľavú ranku.

„Nie som hladná," zamrmlala som z pod mokrých vlasov. Vládala som sa osprchovať, prezliecť sa a spať. A nešťastne sa každé ráno prebudiť.

„Je mi to jedno. Jesť musíš. Alebo ťa mám kŕmiť?" posmešne vykročil ku mne a sadol si na okraj postele. Automaticky som sa odsunula čo najďalej. Od neho, aj od jedla.

„Počuj. Dobre vieš, čo spravím ak do mňa to jedlo natlačíš proti mojej vôli," varovala som ho.

„A teraz ty počúvaj. Ak chceš nasilu vygrcať to jedlo, kľudne. Ale nedovolím, aby si vyzerala ako troska. Pozri sa do zrkadla. Strácaš farbu, sýtosť vlasov, úsmev.. celá sa strácaš," povzdychol si a ja som sa zasmiala.

„Úsmev som stratila už dávno, Marcus. Dobre to vieš, tak mi tu nerozprávaj somariny. A teraz, choď preč prosím ťa."

„Ale Sara-"

„Prosím choď preč," prerušila som ho.

„Al-"

„DO riti vypadni už!" skríkla som a znova ho tým prerušila. Iskričky nádeje a plamienok šťastia v jeho očiach úplne vyhasol. Smutne sklonil hlavu a položil tácku na nočný stolík. Bez slova sa postavil a napravil si tričko. Rukou si prečesal polodlhé vlasy a vypol si ich do chvosta.

„Tak dobre. Dneska príde Sebastian, takže sa daj dokopy," povedal potichu a odišiel.

„Kto je Seb-" zasekla som sa pri buchnutí dverí. Kto je Sebastian? Nebodaj ďalšia výpomoc? Alebo že by to bol Najvyšší? Nikto mi nič nepovedal o ňom a o jeho nástupe sem. A prečo by aj mali? Veď som len ich bábika..