Problems With The Mafia (slovak)

8. Všetko má dôvod

JE TU ĎALŠIA ČASŤ A POVIEM VÁM, ŽE SOM SPÁLENÁ AKO OŠKVARKA TAKŽE AK BUDÚ NEJAKÉ CHYBY TAK MA LEN TRHLO OD BOLESTI :D

V obývačke bolo čoraz menej a menej ľudí. Viem, že chalani ktorý odišli do svojich izieb nešli spať. Ale to riešiť nebudem.

"Kde ideš?" Opýtal sa ma Sebastian keď som sa postavila z kresla.

"Ľudia majú svoje potreby," usmiala som sa a smerovala von z obývačky. Ocitla som sa na obrovskej hale, z ktorej viedlo množstvo chodieb. Super. Ak sa náhodou stratím a oni ma budú hľadať, určite budú hľadať vonku. Lebo si budú myslieť že som utiekla. Vykročila som vpred a snažila sa zorientovať. Tu sú čierne dvere.. Sebastianova izba.. takže ak pôjdem rovno po chodbe tak nájdem aj svoju.

Smelo som kráčala po tichých tmavých chodbách s elegantnou výzdobou a červeným kobercom.

Keď som prechádzala okolo známych dverí, striaslo ma. Sem priniesli toho muža ráno. O chvílu som už bola vo svojej izbe a smerovala som do kúpeľne. Vykonala som čo som potrebovala a umyla si ruky. Pozrela som sa do zrkadla a zamračila som sa. Vyzerala som otrasne.

"Prosím," ozval sa za mnou tichý utrápený hlas. Hlasno som skríkla a oprela som sa o umývadlo. Priam hodila.. a bolestivo.

"Pomoc," znova sa ozval ten hlas. Vykročila som pomalým krokom do tmavej izby a zapla svetlo. Hlasno som skríkla a oprela sa o stenu. Nejaký muž ležal na mojej posteli, ktorá bola celá od krvi a tak tiež aj on bol. Tvár, ruky, rameno... všetko bolo od krvi.

"Kto si!" Skríkla som a on len privrel bolestne oči. Niekoho mi pripomínal.. toho muža z rána ale ešte niekoho.

"Ako sa voláš?" zamrmlala som a váhavo sa k nemu približovala.

"Som Ethan Norwich," šepky sa predstavil a ja som sa k nemu posadila na okraj postele.

"Sarah Bianco.. čo sa vám stalo?"

"Neviem, ale bolí to," zasmial sa chraplavo a začal kašľať. Prezrela som si jehi zranenia. Neboli vážne, ale keď sa neošetria môže sa do nich dostať infekcia. Bez slova som vstala a vošla do kúpeľne. Namočila som do studenej vody handričku a vzala nejaký krém. Vrátila som sa k nemu a handričkou mu začala čistiť tvár. Hlasno sykol a chcel sa posadiť, ale ja som ho chytila za hruď a zastavila ho.

"Chápem, že vás to štípe a bolí, ale musíte to vydržať," povedala som pokojným hlasom.

"Tikaj mi, prosím," šepol a znova si ľahol.

Keď som mu vyčistila tvár aj ruky, zostávalo rameno. Trochu som sa začervenala pri pomyslení, že si musí vyzliecť tričko. Nikdy pred tým som nevidela naživo muža bez trička, za čo sa hanbím. Po hodnej chvíli, keď som sa už konečne odvážila mu niečo povedať, do izby niekto vrazil.

"Si normálna?!" zhúkol hrubý mužský hlas. Nebol to Sebastian, ale Marcus. Jedným krokom sa ocitol pri mne a schmatol ma za vlasy. Brutálne a prudko so mnou trhol a odhodil ma cez celú izbu. Bolestivo som dopadla na zem a zacítila blížiace sa slzy.

"Ako sa opovažuješ?!" znova po mne zhúkol a vylepil mi facku.

"Nechaj ju! Za nič nemôže!" začula som Ethana, ale tlmene. Dostala som silnú ranu, ktorá zasiahla ucho a tvár. Cítila som sa, ako keby ste mi o hlavu rozbili tanier. Jediné čo ma držalo pri vedomí boli moje trasúce ruky, zapierajúce sa o zem.

"Sama vie čo môže a čo nie a ty sa do toho nestaraj!!" zhúkol Marcus aj po ňom a mňa ovalil studený pot. Ďalšia modrina na ceste. Super, ďakujem Šakal.

"Čo sa to tu de-" zasekol sa nejaký hlas keď vošiel do izby. "Sarah," sykol niekto a vrhol sa ku mne. Bol to Sebastian. Uchopil ma na ruky ako nevestu a zadíval sa na mňa.

"Nie, polož ma, budem v poriadku," šepla som a snažila sa udržať oči otvorené.

"Nemyslím si," zavrčal a odniesol ma preč. Len na malú chvilu som zatvorila oči a keď som ich znova otvorila, boli sme v jeho izbe. Opatrne ma položil na posteľ a do niečoho kopol. Notebook. Zhlboka som dýchala a chytila si hlavu. Naozaj ma bolela.

"Nevyzeráš dobre, vnímaš ma?" Opýtal sa ma a malou baterkou mi krúžil pred tvárou. Očami som sledovala malé svetielko a on ho vypol. "Čo sa stalo?"

"Uhm, v skratke?"

"Prosím."

"V izbe som našla toho muža a ošetrovala som ho.. a prišiel Marcus a napadol ma," povedala som a on sa zamračil.

"Prečo si išla do tej izby?"

"Išla som na záchod," usmiala som sa a on pokrútil hlavou.

"Oddýchni si," šepol mi pri uchu a pobozkal ma na čelo. Zodvihol perinu a zakryl ma ňou.

Vnímala som, ako si ľahol pri mňa a sledoval ma. Vnímala som jeho vôňu, opojnú a korenistú. Sebastian.