Problems With The Mafia (slovak)

4. Očarujúce zlo

Marcus bol ten, ktorý ma viedol cez celý dom v silnom zovretí. Nechápala som, prečo ma vedie preč. Že by kvôli tomu ako som sa Sebastianovi dívala priam do očí? Do tých dokonalých, modrých očí ktoré skrývaju mnoho tajomstiev, doteraz neobjavených. Myslela som si, že Sebastian bude starý a mrzutý dedo s bradkou. Ale namiesto dedka prišiel očarujúce stvorenie- zlo.

"Ani nevieš ako si si teraz zavarila.. je mi to ľúto, ale porušila si pravidlá. Nezostáva mi nič iné," zavrčal a vlasy si zopol do vrkoča.

"Marcus.. nie, prosím," šepla som cúvajúc pred ním.

"Porušila si pravidlá, ktoré sú tak ľahké, že by ich aj dieťa pochopilo!" skríkol a načiahol ruku. Zavrela som oči a čakala, pokým nezacítim ostrú štipľavú bolesť. Ale nič sa nedialo. Pomaly som otvorila oči a ihneď sklonila zrak. Sebastian tam stál v plnej kráse a pevne držal Marcusobi ruku. Tesne od mojej tváre.

"Sebastian, nechaj ma dokončiť svoju robotu," sykol Marcus a zazrel po mne. Dokonca ak keď som mala sklonenú hlavu som videla, ako ma vraždí pohľadom.

"To, že porušila jedno z pravidiel, ktoré mi aj tak lezie hore krkom a nie je až tak moc zaujímavé, neznamená že budeš neustále biť to dievča. Nemá tušenie o čo ide a ani ty nie, tak sa upokoj," povedal pokojným hlasom Sebastian a ruku mu zložil k telu. Mám ho teraz brať ako nejakého záchrancu? Alebo ako to povedať.... možno keby bol iba v boxerkách tak... DO RITI SARAH SPAMÄTAJ SA!!

"Tak o čo, tu kurva potom ide?!" nahnevane zo mňa skríkla vnútorná Sarah, čím upútala pozornosť oboch.. piče... toto som pokašlala. Marcus sa zdal byť nahnevaný, a tak odišiel z izby a ja som Sebastianovi musela čeliť sama. Trochu som sklonila hlavu aby som predsa len dodržala jedno z pravidiel.

"Nemusíš skláňať hlavu, keď sme sami," povedal a priblížil sa ku mne. Okolo mňa sa rozvírila opojná vôňa parfému a cigariet. Moju bradu si vzal medzi ukazovák a palec a zodvihol ju do výšky tej jeho. Dívala som sa mu priamo do očí, čo vo mne vyvolalo nesmiernu túžbu. Túžbu po ňom.

"Nechcem porušiť pravidlá," šepky som povedala a on sa usmial. To ma rozpustilo ešte väčšmi.

"Vyser sa na pravidlá keď si so mnou, Sarah."

"A nespravíš mi nič potom?"

"Nie, nespravím.. Ale je tu jedna vec, ktorú spraviť musím. Keď tak rozmýšľam, dve veci. Prvú spravím za pár hodín a druhú až časom.. ak sa to podarí, isteže," znova sa usmial a mne sa skoro podlomili kolená. Čo to so mnou je? Nikdy pred tým som sa necítila tak zraniteľná ako teraz pri ňom. Nečakám, že sa na mňa vrhne a zoberie si ma celú... kdeže. Čakám vysvetlenie, prečo som tu.

"Prečo som tu?" Opýtala som sa ho a on sa pousmial.

"Myslím, že keď tu bol môj brat a jeho priateľka tak ti dali dosť informácií, aby si to pochopila aj sama."

"Ale chcem to počuť aj od teba," povedala som a on

pustil bradu. Privrel oči a zhlboka sa nadýchol.

"To zistíš za pár hodín," povedal a vydal sa na odchod.

•••••

Do izby vošiel Dominic a bol celý v čiernom. na hlave mal kapucňu a cez krk volne uviazanú čiernu šatku s ústami lebky. Nič nevravel, len ma jemne chytil za ruku, pobozkal mi ju a potom ma opatrne postavil na nohy. Pobozkal ma na líce a pousmial sa. Čo? Preskočilo mu? Určite si dal zase jointa a má dobrú náladu. Keď sme prešli cez chodbu a hlavnú halu. vošli sme do nejakej izby. Bola omnoho krajšia ako tie ostatné a väčšia. na jednej strane izby boli všetky veci a na druhej strane bolo len čierne plátno, stolička a pred ňou kamera na stojane. V strede izby stál Lee, Marcus, Kevin a ďalší dvaja chlapíci. Pravdepodobne Twaine a Josh. Boli na chlp presne oblečený ako Dominic. O čo tu ide?

"Pripravené?" ozval sa Sebastian a ja som sklonila hlavu. Predsa sa naňho nebudem pozerať keď sú tu aj ostatní.

"Malo by byť," zamrmlal Lee upravujúc si šatku. Všetci okolo mňa si dali šatky nad ústa a nos a dali si kapucne. Dominic ma pustil a zaujal svoje miesto za kamerou. Keď ku mne pristúpil Sebastian, jemne ma potlačil za chrbát a doviedol ma k stoličke. Opatrne som sa na ňu posadila a uvidela, ako sa ku mne skláňa.

"Bolo by dobré, ak by si sa nevrtela. Uviažem ti ruky, nohy a zaviažem oči aj usta aby to vyzeralo presvedčivo," povedal mi Sebastian a zadíval sa mi do očí. Pomaly som prikývla a on sa postavil. Začal rukami, ktoré pevne priviazal lanom o stoličku a tak isto aj nohy. Z bundy vybral dve čierne šatky. Jednou mi zakryl oči a vzadu ju zaviazal.

"Neťahá ťa to?" šepky sa ma spýtal.

"Nie."

Nič som nevidela a tak som len načúvala a snažila sa odhadnúť čo sa deje okolo mňa.

"Teraz ti zaviažem ústa," šepol a ja som pocítila jemnú látku na perách. Ale tá na chvíľu zmizla a na spodnej pere som pocítala palec. Jemne mi po nej prechádzal až som sa zachvela. Potom mi už previazal ústa a začula som, ako sa okolo mňa zhromáždujú ľudia. Na spánku som pocítila niečo studené a tvrdé- ako kov. Ovládol ma strach a panika. Celá som sa začala triasť, pretože to čo som mala priložené k hlave bola zbraň. O chvílu sa ozval prvý hlas a patril Sebastianovi.

"Zdravím, pán Bianco. Iste už viete, kám smerujem touto nahrávkou. Tu sedí vaša dcéra, ako môžete vidieť a tu je tak isto zbraň pri jej hlave. Touto nahrávkou vás chcem zoznámiť s pravidlami a keď nebudú dodržané, obsah zbrane skončí v jej hlave," drsným hlasom začal Sebastian a ja som sa zamračila. Mala som pravdu. Som tu kvôli peniazom.