Problems With The Mafia (slovak)

14. Reality, not fairytale

Po dlhom čase, prepáčte.. love you, xoxo

Sebastian ma opatrne položil na posteľ, vyzliekol si tričko a ďalej ma bozkával. Bože, to jeho telo bolo ako pohľad pre samotných bohov. Ľahol si na mňa celou svojou váhou a začal ma bozkávať vášnivejšie. Ruky som si obmotala okolo jeho krku, ale on mi ich schytil a prikoval k posteli. Chcem, aby to zašlo ešte ďalej? Naozaj chcem, aby medzi nami bolo niečo viac? NIE!!

„Počkaj,“ šepla som a odtiahla ho od seba. Zadržal dych a zavrel oči.

„Ja viem.. Prepáč,“ šepol a letmo ma pobozkal. Jedným skokom bol na nohách a obliekal si tričko. Nechápavo som ležala na posteli a trochu sa hanbila sama za seba. Čo som to práve robila? Toto absolútne nie som ja, nikdy som nebola a ani nikdy nebudem. Možno, že by sa mi hodila menšia premena osobnosti, výzoru a vecí podobných. Ale určite nie teraz a tu.

„Ideme za ostatnými,“ povedal a podal mi ruku, „poď.“

Pevne som sa jej uchopila a on ma stiahol z postele rovno na nohy. Spolu sme vykročili von z izby a smerovali až ku schodisku. Keď sme boli v hlavnej hale s mramorovým stolíkom, zamierili sme do obývačky s červeným kráľovským kobercom. Tam boli sklenené dvere, vedúce na terasu. Otvorila som ich a vyšla von ako prvá. Do uší sa mi dostal hlasný, a hlavne nefalšovaný smiech. Výhľad bol neskutočný. Ako z rozprávky. Ale toto nie je rozprávka, ale realita. Ale to na neskôr. Teraz si chcem vychutnať pohľad na malé mólo, jazero, dve menšie lode a obrovský dvor.. s anglickým trávnikom. Určite bol anglický. A keď nie je, tak potom len obyčajná sáčková tráva z tesca. Ale snaha sa cení. Vyzerá to tu nádherne.

„Šípková Ruženka,“ začula som mužský smiech. Otočila som hlavu a uvidela skoro celú bandu sedieť okolo dreveného stolíka, na ktorom bolo len pivo, pivo a ešte raz.. pivo. Och, je tu aj minerálka. Aké prekvapenie.

„Ahojte,“ povedala som potichšie a pozrela sa za seba. Sebastiana nikde.

„Poď k nám,“ usmial sa Kevin a ja som zaváhala. Naozaj som zaváhala.

„Nechaj ju, ešte doteraz sa klepe.. predsa išla s Marcusom,“ podpichol ma Tarik a ja som sa zamračila.

„Ty ma nechaj.. Už mi lezieš hore krkom,“ povedala som a vykročila k nim. Posadila som sa vedľa Kevina a Naomi na hojdačku a sledovala tie výrazy.. proste na nezaplatenie.

„Drzá, ale odvážna,“ usmial sa Tarik provokačne a ja som mu úsmev oplatila.

„Súdite knihu podľa obalu. Chyba.“

„No hej. To platí aj pri hudbe,“ povedal Marcus a ja som sa usmiala.

„3 doors down?“ opýtal sa Lee a ja som prikývla.

„Ako vieš?“

„To Marcus počúva neustále,“ usmial sa Lee na Marcusa. Chcela som ich podpichnúť nejako, ale prerušil ma Sebastian, ktorý vletel na terasu ako Boeing.

„Sarah, musíš vypadnúť..“ sykol.

„Ale.. prečo?“

„Proste ju niekto zoberte a vypadnite aspoň do večera!“ skríkol nahnevane a mňa niekto ihneď schmatol.

„Ak jej niečo spravíš,“ sykol Sebastian Marcusovi.

„Neboj sa.. Idem s ňou preč,“ povedal a začali sme obaja utekať. Bežali sme dole kopcom, až sme zastavili pri jednej z menších lodí. Marcus na ňu skočil a podal mi ruku. Uchopila som ju a skočila aj ja na loď. Posadila som sa na sedačku a sledovala okolie za sebou. Matne som cez stromy uvidela nejakého chlapa, ako prichádza na terasu a podáva si s každým ruku. Marcus odrazil loď rukami od móla, takže sme potichu opúšťali pevninu. Keď som ich už nevidela, Marcus sa posadil za kormidlo a zapol motor. Bol tichý a silný. Pocítila som vietor vo vlasoch, čo značilo že naša rýchlosť sa zvyšovala. Tackavo som sa ocitla pri ňom a posadila sa dopredu. Vychutnávala som si ten výhľad západu slnka, ako sa jeho posledné lúče odrážajú od hladiny jazera.

Asi o dvadsať minút sme sa ocitli niekde uprostred jazera. Marcus vypol motor a vzdychol.

„Prečo stojíme?“

„Vychutnávaj,“ šepol a ľahol si na zem. Spravila som to isté a uvidela, ako sa na oblohe ligotajú milióny hviezd. Marcus začal mrmlať niečo o súhvezdiach a ich histórií. Ako sa starší ľudia orientujú podľa hviezd, ako starý námorníci sledovali polárnu hviezdu, aby sa dostali domov. Bolo niečo neuveriteľné počúvať ho, ako ho to fascinuje. A tak isto to fascinovalo aj mňa, pretože takéhoto som ho ešte nezažila. Možno, že sa takto milo správal už aj pred tým a len ja som si toho nevšímala. Zamyslená neustálym vymýšľaním plánu ako utiecť, ma pohlcovalo tak moc, že som nevnímala vtedy okolie.

„Prečo sme museli odísť?“ opýtala som sa ho, keď už bolo až moc dlho ticho. Marcus sa zhlboka nadýchol a uprel svoj pohľad na mňa.

„Ty si musela odísť. A to len preto, lebo tam prišiel človek, ktorý by prezradil kde si keby ťa uvidel.“

„Kto to bol?“

„Maurus Jenkins, pravdepodobne,“ povedal zamyslene a uprel svoj pohľad späť ku hviezdam.

„Jenkins je môj strýko,“ šepla som.

„Ja viem.. my vieme.“

„Ďakujem že si ma zobral preč.“

„Za málo. Je to moja práca.“

„Aj si za to platený?“ usmiala som sa.

„Iste.. teda.. čím.“

„Ako čím? Veď peniazmi,“ zamračila som sa.

„Vieš. Sebastian je jeden šéf, Tarik je druhý, a každý z nich má pod sebou ľudí, ktorý preňho pracujú. Riskujú kvôli svojmu šéfovi život i dušu.. sú mu zaviazaný až do konca života, lebo každému veľa dal, a každému veľa pomohol,“ vysvetlil mi.

„A tebe ako pomohol?“

„Ja.. ja som bol najprv pod Tarikom. Ale keď sa stal ten incident s Naomi, vzdal som to. Poprosil som ho, či by ma niekam nepreložil a on ma dal sem. Tarik ma zachránil pred Gregorom Haillasom. Je to druhý najväčší drogový díler na svete a ja som mal uňho dlh. Platba bola možná peniazmi, alebo smrťou. A ja som umrieť nechcel. Nikto nechce umrieť tak mladý,“ povedal zamyslene. „A čo ty?“

„Čo ja?“

„Niečo mi o sebe povedz,“ povedal a pozrel na mňa.

„Tak.. Keď som mala 6, umrela mi mama. Pri autonehode, kde som bola aj ja. Chránila ma vlastným telom, a ja si to doteraz vyčítam,“ šepla som spomínajúc na bolesť.

„Prečo?“

„Vieš ako to chodí. Buď ona, alebo ja. Kovová tyč v jej hrudi bola taká ostrá, že ju celú prepichla a takmer aj mňa. Mám jazvu, ktorá mi mamu pripomína. Je to jazva, na ktorú spomínam v dobrom aj v zlom.“

„Chápem, prečo na tú jazvu myslíš v zlom, ale prečo v dobrom?“ opýtal sa Marcus a posadil sa oproti mne.

„Je to jediné, čo mi po mame zostalo. Všetko ostatné otec spálil, alebo vyhodil. Už vtedy dávno pred mamou mal ďalšie dieťa, ale nebolo mamine. Mal nejakú priateľku, ktorú si tesne po maminej smrti vzal za ženu. Tom sa stal jeho miláčikom a.. tak to nejako išlo. V dvanástich som pozerala dokument o peniazoch.. keďže moje IQ je o niečo vyššie ako u ostatných, navrhla som chip, ktorý funguje na tri kódy založené na algoritme. Vďaka tomu chipu je možné mať všetko, po čom len túžiš... peniaze, moc, plány, atómové bomby a ich heslá.. V mojom počítači je niečo, čo viem len ja a to na chipe nie je.“

„Delta Y20,“ zamrmlal Marcus a ja som prikývla.

„Nechápala som, prečo ste ma uniesli.. iste, peniaze tam boli vložené už od začiatku.. ale vy ste ma uniesli len kvôli heslám.. no neuvedomili ste si, že ste uniesli tie heslá,“ povedala som a on sa zasmial.

„A Sebastian o tom vie? Myslím.. toto všetko, čo si mi teraz povedala.“

„Iste.. Povedala som mu to deň potom, čo sa nahrala tá páska,“ mykla som ramenom.

„Myslím, že toto bude dlhá debata, keď prídeme späť,“ povedal zamyslene a zahľadel sa na mňa. Och bože. Pozeral sa mi na pery. 

Tak ďalšia za nami :) nezabudnite ohodnotiť a okomentovať :) moc potešia komentáre aké prispievate. A poprosím každého, kto to čítal, aby ohodnotil, aby som vedela či to číta aj viacej ľudí. 

Only_dream