Problems With The Mafia (slovak)

35. Halucinácie

Prehadzovala som sa v posteli zo strany na stranu a nevedela som sa uložiť. Žiadna poloha mi nebola dostatočne dobrá na to, aby som zaspala. Oči ma neuveriteľne štípali a moje hrdlo išlo vybuchnúť. Celá som horela a potila sa. Potrebujem nejaké lieky alebo studené zábaly, no nevládzem. Priznávam, že nevládzem ani stáť na nohách. Ako keby som bola ochabnutá. Najlepšie by bolo, keby zaspím, no táto činnosť bola pre mňa asi zakázaná. Bola som síce unavená, no môj mozog pracoval na plné obrátky a prehrával si rozhovor s Gregorom. Sebastian mi nikdy nepovedal o Marcusovi, že bol závislý. Čo ak je aj teraz, len to nechce nikomu povedať? Lee to podľa mňa určite vie. Trávia spolu dosť času, no Lee by to určite povedal aj Sebastianovi. Sú predsa ako bratia.

"Sarah?" Niekto zaklopal na dvere a pomaly ich otváral. SPÁSA! ZÁCHRANA!
Vo dverách sa objavil Kai a v ruke držal nejakú tácku. Opatrne s ňou podišiel ku mne a položil ju na stolík.
"Gregor nám povedal, že ti nie je moc dobre a že sa máme o teba postarať. Spravili sme ti niečo na zjedenie a.. čaj," usmial sa a posadil sa na okraj postele.
"Potrebujem len niečo na teplotu," šepla som a on mi rukou chytil čelo.
"Bože dievča, veď ty úplne horíš," povzdychol si a zbavil ma periny.
"Čo.. čo robíš," šepla som a Kai ma ignoroval. Vzal ma na ruky ako nevestu a privinul si ma viacej k sebe.
"Nemáme tu lieky. Preto použijeme starú, no za to osvedčenú metódu," povedal počas chôdze a ja som zlomkovo vnímala, ako míňame obývačku a smerujeme do kúpeľne. Niekomu nakázal, aby pustil vodu.
"Nie, prosím," šepla som a rukami sa pevne držala jeho ramien.
"Musíme zraziť horúčku, Sarah. Mrzí ma to, no musím," šepol mi do ucha a jemne ma pokladal dolu. Na nohách som pocítila niečo studené, čo ma ihneď prebralo. Otvorila som oči a ocitla sa ponorená v studenej vode. Vykríkla som a zhlboka dýchala.
"Lež pokojne! Prosím!" Vrčal a snažil sa ma udržať vo vani.
"Je strašne studená!" kričala som a v tom do kúpeľne vbehol niekto druhý.
"Čo to robíš?!" Zhúkol na neho Emerson a podišiel ku mne.
"Má vysokú teplotu, musíme sa jej zbaviť!" Obhajoval sa Kai a držal mi ruky.
"Stačili plachty.. studené zábaly.. nie terapia šokom, ty debil!" Sykol na neho a odstrčil ho odo mňa. Vybral ma z vane a utekal so mnou do izby.
"Vyzleč sa," nakázal mi, keď ma posadil na kraj postele. Podo mnou bola kaluž vody a matrac bol už tiež na isto celý nasiaknutý.
"Čo?"
"Vyzleč sa. Musíš si dať suché veci," upresnil a začal sa hrabať v skrini. "Kurva!" Sykol a s buchotom ju zatvoril. "Hneď som tu. Vyzleč si tie gate a aj ostatné. Rozumieš?"
"No," zamrmlala som objímajúc si ramená. Klepala som sa ako osika. Emerson vyletel z izby a bolo počuť dupot jeho nôh. Utekal ako blázon.
Chytila som si len trička a snažila sa ho čo najrýchlejšie prevliecť cez hlavu. Úspešne som mokré tričko hodila na podlahu a palcami chytila okraje gatí. Nestihla som sa ani nadvihnúť a už bol v izbe Emerson. Snažil sa nedívať sa na mňa, čo mu zjavne išlo. 

"Poď," šepol mi do ucha a trochu ma nadvihol. Pomohol mi dať dole aj nohavice a potom schytil do rúk obrovský čierny sveter a prevliekol mi ho cez hlavu. Do nosa mi vrazila opojna vôňa.
"Sebastian," šepla som s privretými očami a vychutnávala si tú vôňu.
"Emerson," začula som, čo ma donútilo otvoriť oči. Naozaj to bol Emerson. Pár smaragdovo zelených očí ma prebodávali ako nože. Podal mi nejaké legíny. On nosí legíny?
"Toto sú všetko termo veci. Ihneď ťa zahrejú a pomôžu ti vypotiť sa," povedal a navliekal mi ich na nohy. Toto je mega divné.
•••
"Nie, až teraz sme skončili," sykla som dívajúc sa na Sebastiana.
"Naozaj sa chceš takto rozlúčiť?" Posmešne sa ma opýtal a vytrhol mi zbraň z ruky. Odhodil ju za seba a zvalil ma na posteľ. Zalapala som po dychu a než som sa nazdala, jeho pery drvili tie moje a privlastňoval si každý jeden kúsok môjho tela. Rukami prechádzal po mojich bokoch a opatrne mi vyhŕňal tričko. Využila som chvíľu, kedy sa musel nadýchnuť a prevalila sa na neho. Obkročmo som sa na neho posadila a on mi zdrapil zápästia.
"Sarah, prestaň," šepol skoro nečujne a ja som sa len zasmiala.
"Ale no tak, toto sa ti určite bude páčiť."
Trošku som sa pohla pánvou po jeho rozkroku čo spôsobilo, že mu z hrdla unikol menší ston.
"No tak Sebastian, povedz to. Povedz, že ma chceš a ja budem len tvoja," šepla som a zopakovala pohyb s pánvou. Jeho stisk zosilnel a oči menili farbu.
"Sarah," šepol a ja som pokrútila hlavou.

Ocitla som sa v tme. Sedela som na niečom a neuveriteľne ma boleli ruky.
"Čo to," zamrmlala som do tmy a niekoľkokrát zažmurkala, aby som si zvykla na tmu.
"Už si hore?" Ozval sa chrapľavý hlas.
"Emerson?" Zhíkla som a uvedomila si, že sedím na ňom. Ihneď som sa prevalila na druhú stranu postele a ľahla si. Emerson zapol malú lampičku a s úsmevom sa na mňa pozeral.
"Čo tu robíš?!" Oborila som sa na neho a zamračila sa.
"No prepáč, ale celú noc dávam na teba pozor. Chcel som sa trochu natiahnúť, no ty si hneď po mne vyštartovala," povedal so smiechom a ja som si tvár zakryla perinou.
"Prepáč. Asi som bola námesačná," šepla som takmer nečujne. Bože ako som sa ja strašne hanbila. Dokážete si to predstaviť?
"To je v poriadku. Ako ti je?" opýtal sa ma.
"Trápne," šepla som a stále bola schovaná pod perinou.
"Ale," zasmial sa Emerson a jemne mi stiahol kúsok periny z tváre. Odokryl mi oči a mne sa naskytol pohľad na jeho široký úsmev. "Nemusíš sa cítiť blbo. Ani trápne. Nič si predsa nespravila."
"Naozaj?"
"Fakt. Len si si vysadla na mňa a volala ma Sebastian. To je všetko."
"Neklameš?" Nadvihla som obočie a on len pokrútil hlavou. "No dobre. Ale naozaj som.. vieš.. ani ťa.." koktala som a ukazovala si prstami na ústa.
"Nie," prerušil ma Emerson a stisol pery do tvrdej linky.
"Chce sa ti smiať. Takže ma klameš!" Sykla som a buchla ho vankúšom do tváre.
"Prepáč.. bozkávaš sa naozaj dobre," zasmial sa a rýchlo sa postavil z postele, lebo som ho začala biť hlava nehlava. Rozutekal sa von z izby a ja za ním.
"Ty si ma oklamal!" Skríkla som po ňom a po ceste vzala nejakú škatuľku čo ležala na stolíku a hodila ju po ňom.
"A ty si ma skoro znásilnila!" Skríkol naspäť so smiechom a utekal ďalej.
"To odvoláš!" Zasmiala som sa aj ja a zrazu ho nebolo. Vybehol von do snehu a ja som stála medzi dverami a objímala si ramená. Nemala som ani ponožky a ani topánky.
"No čo? Nejako rýchlo si to vzdala," posmešne povedal a čupol si. Do dlaní nabral kúsok snehu a vyformoval guľu.
"Neopo-" nestihla som dopovedať, pretože mi snehová guľa pristála rovno do tváre. Emerson sa začal smiať ako blázon a zapierať sa rukami o kolená, aby to vydržal.
"Kokot," zamrmlala som si popod nos a utrela si tvár do rukávu.
"Čo si to povedala?" Zvážnel a na tvári sa mu objavili vrásky.
"Že si ko-" zasekla som sa a rozbehla sa preč, pretože Emerson vyštartoval za mnou ako torpédo. Utekala som ako blázon a počula čoraz rýchlejšie dupotanie nôh. Už som skoro bola v izbe, no Emerson sa hodil po mne a oboch nás zvalil na zem. Rýchlo som si rukami zakryla tvár a skrčila sa čo najviac sa dalo. Bála som sa, že mi dá znova facku. Naozaj to naposledy bolelo a moja tvár je poznačená už dosť. Dokonca ani Šakal nemá takú ranu ako tu Smaragd.
"Hej," šepol a ruky mi jemne odtiahol od tváre. Až teraz som si uvedomila, že som plakala a prudko dýchala. Ako keby som mala nejaký záchvat. "Čo ti je?"
"Ja.. neviem.. zľakla som sa," priznala som a na tvári sa mu objavil smutný výraz.
"Bála si sa že ťa udriem?"
"Áno," šepla som a zatvorila oči. Nechcela som vidieť, ako zareaguje na túto odpoveď.
"Sarah.. nie.. prepáč mi to."
"Nemusíš sa ospravedlňovať za niečo, čo si chcel spraviť. Naozaj. Som zvyknutá," povedala som potichu a pozrela sa na neho. "Pôjdem si ľahnúť."
"Iste," chápavo prikývol a postavil sa na nohy. Pomohol mi postaviť sa tiež a palcom mi jemne pohladil hánky. "Nehnevaj sa."
"Ja sa nehnevám. Je to v poriadku."
"Keby niečo, budem u seba.. vyzeráš už.. zdravšie," odkašľal si a pustil mi ruku. Bez ďalšieho slova som za sebou zatvorila dvere od izby a hodila sa do postele.