The Slave of Vampires King [Z.M.]

7.Kapitola

A myslela som si dobre.

V momente ako som to naňho nakričala, tak ma silno schmatol za zápästie a ťahal ma preč z jedálne.

Šiel veľmi rýchlym krokom čiže ja som pomaly bežala za ním keďže on je minimálne o hlavu vyšší ako ja. Šli sme cez labyrint chodieb až sme sa dostali k menším dvojkrídlovým dverám, ktoré div nerozbil pod silou akou do nich zatlačil. Bola som udivená, že neskončili niekde na druhej strane miestnosti.

Hneď ako sme vkročili tak ich zatvoril a mňa hodil ku stene. Správal sa ku mne ako ku zvieraťu. Kedy si uvedomí, že ja som živá bytosť?

Zrejme nikdy.

No nijako som to nekomentovala. Ešte by som si to zhoršila.

Otočil sa čelom ku mne.

Vošiel si rukou do vlasov a prehrabol si ich pretože mu padli do tváre. Jeho pohľad presunul na mňa.

„Toto už nikdy neurobíš zlatko. Je ti to jasné?" spýtal sa ma mrazivo ale aj jemne.

Bola som v pomykove. Veď je na mňa naštvaný preto, že som naňho pred všetkými kričala, nie?

Nechápavo som sa na neho zamračila.

Pochopil ma.

„Nikdy sa nebudeš usmievať na niekoho iného okrem mňa." nemala som mu na toto čo povedať.

On žiarli?

Otvorila som ústa ale nič z nich nevychádzalo.

Tak som to zopakovala ešte párkrát. Musela som vyzerať ako ryba na suchu. Aké ironické keď som sa narodila v znamení rýb.

„Nepočujem ťa, zlatko?" ozval sa po chvíli trápneho ticha.

To ma bude kontrolovať aj keď sa budem baviť napríklad s mojím otcom alebo nejakým kamarátom?

Blížil sa ku mne ako dravec ku svojej koristi. Ty si jeho korisť.

Už bol len krok odo  mňa. Ja som nemala pred ním kam uniknúť. Za mnou bola stena a doprava či doľava som nemohla ísť. Aj kebyže to skúsim, je to márne.

Chytil by ma.

Pritlačil sa na mňa. Nebol medzi nami ani milimeter voľného priestoru. Čo som nanešťastie očakávala. Ledva som sa mohla nadýchnuť. A i keď som dýchala tak mi jeho vlastný dych narážal do tváre. Prekvapivo to bol mentolový dych s prímesou nikotínu z cigariet.

Pomaly sa ku mne nakláňal. Akoby ma chcel pobozkať.

To aj urobil.

Ale nebol to drsný a slizký majetnícky bozk. Bol taký vášnivý, pomalý a plný citov. Úplne si ma opantal. Opätovala som mu ho.

Prekvapilo ho to.

Po chvíli sa odo mňa Zayn odtiahol, pretože nám už dochádzal kyslík.

„To bol náš prvý dobrovoľný bozk. Z tvojej strany, zlatko. Som poctený." usmial sa na mňa. Bol pekný, keď sa usmieval.

Možno by som ho mohla mať niekedy aj rada. Pomyslela som si. Mohol by sa usmievať častejšie. Zayn sa zasmial a postrapatil si vlasy.

„Myslíš na veľmi zaujímavé veci, Elizabeth. Pobavila si ma, čo sa nikomu veľmi dlhú dobu nepodarilo. Až na Nialla, Louisa, Harryho alebo Michaela." povedal veľmi zaujímavým spôsobom.

Jeho ruky presunul na môj pás a vďaka nim si ma pritiahol do objatia.

Majetníckeho objatia.