The Slave of Vampires King [Z.M.]

•34.Kapitola•

„Pospi si. Pred večerou ťa prídem zobudiť." povedal, venujúc mi malý,ale za to povzbudivý úsmev a pomaly došiel k dverám,potom z nich vyšiel a za sebou ich zavrel.

Ani nie minútu po tom,som upadla do ríše snov.

Ω××××××Ω

„Kate, vstávaj. Za pol hodinu je večera." budil ma hlas, ktorý som síce veľmi nepoznala,ale vedela som identifikovať o koho ide. Bol to Klaus. Sľúbil, že má príde zobudiť. A to aj dodržal.

„Nech ma na pokoji." povedala som ešte rozospato a otočila sa na druhý bok.

Zasmial sa.

„Kate vstávaj." prehováral ma. No mal smolu, pretože som naďalej bola zahrabaná v posteli,z ktorej som neplánovala v najbližšej dobe vyliezť.

„Strč sa." odpovedala som mu na to.

„Kate,ak do piatich minút nevstaneš tak..." začal rozprávať,ale ja som ho už ďalej nepočúvala. Nemala som na to náladu, a navyše ma bolela hlava. I keď sama neviem z čoho.

„Kate! Ty ma chceš naštvať?" spýtal sa, prechádzajúc si rukou cez vlasy.

„A čo ak áno?" začala som ho provokovať.

„Ah,Kate. Ty ma privádzaš do šialenstva." povzdychol si a mne sa na tvári usadil víťazný úsmev.

„Dúfam, že to nemyslíš vážne."

„Myslím. Prečo si ty myslíš opak?" spýtal sa ma.

Mykla som plecami a ešte viac sa zavŕtala do teplučkých perín.

„Možno kvôli tomu, že dúfam, že si nezavoláš k sebe kladivo, vďaka ktorému dokážeš vyvolať búrku? Alebo dokonca sekeru?" provokovala som ho ďalej. Bavilo ma to. A to nepredstaviteľne.

„Hej! Neporovnávaj ma s nejakým idiotom, ktorý má kladivo, pretože nie som ako on! A narozdiel od neho, nepotrebujem kladivo,aby som poukázal na to, že som silný!" rozčúlil sa. Ale po tomto som sa rozčúlila aj ja.

Hodila som po ňom jeden z vankúšov,na ktorom som práve neležala. Chytil ho, čo ma vôbec neprekvapilo.

„Nehovor o Thorovi, že je idiot. To po prvé. Tým, že má to kladivo,neukazuje svoju silu,ale to, že ho je hoden,to je po druhé. A po tretie. Vyzeráš presne ako on,tak nehovor, že ťa nemám s ním porovnávať." povedala som a sladko sa na neho usmiala.

Zavraždil ma pohľadom, vďaka čomu som ja vybuchla priam do hurónskeho smiechu.

„Kate. Prestaň. Možno vyzerám ako on,ale nesprávam sa tak a už ma s ním viac neporovnávaj. Nemám to rád." povedal mi úprimne.

Zákerne som sa uškrnula. Aspoň som sa už dozvedela, čo nemá rád. Takže viem čím ho môžem provokovať,ak ma naštve.

„Kate, vstávaj." povzdychol si.

„Nie."

„Vstávaj." povedal už prísnejšie.

„Nie." povedala som znova.

„Kate..." začal rozprávať,ale ja som ho prerušila.

„Nevstanem. A ver, že ak sa ma pokúsiš dostať z postele, uvidíš tu pobehovať niečo čo si ešte v živote nevidel. To mi môžeš veriť." povedala som so zatvorenými očami a rukami som objímala vankúš,jednu nohu som mala na perine a druhú pod ňou. Áno, spím vo veľmi zaujímavých polohách. Avšak stavím sa, že určite nie som jediná.

„A čo také uvidím?" spýtal sa ma so zadržovaným smiechom.

„Uvidíš mňa. A veľmi naštvanú. Alebo ešte lepšie. Uvidíš tu pobehovať Hulka. A povedzme si tak medzi sebou,on nie je práve tá najlepšia spoločnosť." zamrmlala som a všetky moje zmysli sa znovu otupovali. Chcelo sa mi znova spať,ale za to som ja nemohla.