The Slave of Vampires King [Z.M.]

12.Kapitola

„No poďme už." popoženul ma Zayn.

Prepálila som ho pohľadom.

Akoby som ja bola tá pomalá pri čom on tu bol hodiny vykecával o tomto,ako sa mám správať alebo či pôjdem alebo nepôjdem s ním.

Vyšiel z auta a ja som jeho príklad zopakovala.

A ako na potvoru, práve vtedy zazvonili a všetky dievčenské pohľady sa presunuli ho na Zayna.

Bol to ich nový objekt záujmu.

Chalani zase venovali pozornosť mne,i keď ma poznali veľmi dobre.

A myslím, že Zayn si všimol chalanské pohľady vysiace na mne.

Okamžite zareagoval. Podišiel ku mne a pritiahol si ma za pás ku nemu.

Sklonil sa ku mne a pomaly priložil jeho pery na tie moje.

Začal nimi jemne pohybovať proti tým mojim.

„Spolupracuj." povedal po chvíli, čo zistil, že som mu bozk neopätovala.

Znova začal pohybovať perami proti tým mojim no tentokrát to bolo viac naliehavé a vášnivé.

Páčilo sa mi to.

S radosťou som mu ho opätovala. I keď sama neviem čo to do mňa vošlo.

Keď sa odomňa odtiahol tak si ma pritiahol do objatia a pohľad nasmeroval na chalanov, ktorý ma predtým sledovali.

Zavraždil ich pohľadom.

Žiarlil.

Trochu som sa od neho odtiahla a pozrela sa mu do očí.

Na perách sa mi sformoval úškrn.

„Ty snáď žiarliš?" spýtala som sa ho s neskrývaným prekvapením.

„Áno. A nemal by som? Si predsa moja manželka." priznal.

„Na ktorej ti nezáleží." dodala som.

„To som nikdy nepovedal zlatko. A ak si to myslíš tak ťa musím vyviesť z omylu. Pretože ja si nepamätám, že by som niekedy povedal, že mi na tebe nezáleží." pozrel sa mi priamo do očí s nadvihnutým obočím.

Sklonil sa k môjmu uchu.

„A teraz by sme už mali ísť do riaditeľne, čo povieš?" zašepkal mi doň.

Prikývla som.

Na rukách nám preplietol prsty a pomalými,no elegantnými krokmi sme sa vybrali do riaditeľne.

No on šiel elegantnými.

Ja som šla pomalými a pozerala sa stále popod nohy,aby som náhodou nespadla s mojou šikovnosťou.

Na opačnom konci chodby som si všimla ako vychádzali z jednej z tried štyri osoby.

Štyri osoby, ktoré sú v mojom živote veľmi dôležité.
Moje najlepšie kamarátky.Rose, Lizzie, Hope a Penelope.

Oh ako mi tie tri či dva dni chýbali.

Pomaly som vymanila ruku zo Zaynovho zovretia a hlavou kývla ku nim.

Pochopil ma.

„Tú riaditeľňu vybavím sám. Nemusíš tam so mnou ísť. Zatiaľ sa porozprávaj s kamarátkami,dobre?" súhlasila som s ním.

Veď kto vie kedy sa s nimi porozprávam nabudúce? Všimli si ma a namierili si to ku mne.

Bez váhania ma objali.