The Slave of Vampires King [Z.M.]

•31. Kapitola•

Tiahli ma ku autu,čo bolo pred domom. Ten dom je domom samotného diabla. Pretože,ak by sme tam nešli,stále by som bola so Zaynom a šťastná. No namiesto toho som bola teraz najsmutnejšia osoba na svete.

Nebránila som sa. Nemalo to cenu. Teraz už nie.

Posadili ma na zadné sedačky a zľava vedľa mňa si sadol Christian. A keď som pochopila, že si vedľa mňa nepôjde sadnúť už nik iný,sadla som si úplne doprava. Nechcela som s ním mať žiaden telesný kontakt. Hnusil sa mi.

Možno vyzeral sexy,ale jeho povaha hovorila za všetko.

Človek môže vyzerať aj ako boh,ale keď jeho povaha je skazená, nepomôže si.

„Kate?" ozval sa,ale tento raz iným hlasom ako v tom dome.

„Hmm?"

„Ty Zayna naozaj miluješ, však?"  spýtal sa ma,hoc odpoveď veľmi dobre vedel. Takže to bola skôr rečnícka otázke,ale aj cez to som mu odpovedala.

„Áno milujem ho. Dala by som zaňho aj svoj vlastný život." odpovedala som popravde,ale svoj pohľad som neodtrhla od cesty,ktorou sme sem so Zaynom prišli.

Zabolelo ma srdce, keď som si spomenula s kým.

Šla som sem so Zaynom, mojím manželom a jedinou láskou, ktorú budem milovať do konca môjho života. Hoci to bude len päťdesiat rokov, stále ho budem milovať.

Budem ho milovať do tej doby, pokiaľ slnko nevyjde na západe a nezapadne na východe.

„Ako sa teraz cítiš?" spýtal sa ma s obavami, ktoré som nepochopila. Neviem o čo sa obával. O to, že utečiem? A ako?

„Akoby mi niekto vytrhol srdce z hrude a rozdrvil ho na prach." vyšli z mojich úst slová, ktorých význam som si uvedomila, až keď mi vyšli z úst. Akoby som ich ani nepovedala ja,ale aj tak boli pravdivé.

„Oh,nie." povedal a hlavu si zložil do dlaní. Až vtedy som sa na Christina otočila. Prečo ho až tak moje slová vyviedli z miery?

„Čo?"

„To snáď nie je pravda. Ako to len môže byť možné? Ako len môžeš byť jeho âme soeur ? Veď ste od seba odlišný a..." pozrel sa na mňa,namiesto toho aby dopovedal monológ, ktorý viedol sám so sebou.

„Chris?" ozvala som sa po nejakej dobe, čo ma pozoroval. Prišlo mi to strašidelné. Niekoľko minút ma bez prestania pozoroval, čo bolo už desivé, nie len strašidelné.

„Oh, prepáč. Zamyslel som sa. Čo potrebuješ,Kate?" vytrhla som ho povedaním jeho mena zo zamyslenia.

„Čo znamená to âme soeur?" znela moja otázka, ktorá ho podľa jeho reakcie dosť zaskočila. Pozeral na mňa totižto ako teľa na nové vráta.

„Zayn ti to nepovedal?" spýtal sa ma, pokrútila som hlavou. Nepovedal mi to. A ak som sa ho na to aj pýtala,nikdy mi neodpovedal.

„Tak potom ti to nepoviem ani ja. Každopádne, musím zavolať Klausovi." povedal mi. Nebola som spokojná s jeho odpoveďou. Ale tú prvú vetu som si prehrala v hlave len raz, zatiaľ čo tú druhú som si v hlave musela zopakovať hneď niekoľkokrát.

Zrýchlene mi začalo biť srdce, čo si Chris všimol, pretože hneď začal kontrolovať či mi niečo nie nie je. A keď zistil, že mi nie je nič, zmätene sa na mňa pozeral.

„Kate, čo sa ti stalo?" spýtal sa,ale začal panikáriť,keď som na jeho pokusy a o komunikovanie so mnou nijako nereagovala.

Prisadol si bližšie ku mne a dal mi pár faciek. Snažil sa o to,aby som konečne dala najavo nejakú reakciu,ale neúspešne. Nedarilo sa mu to.