The Slave of Vampires King [Z.M.]

10.Kapitola

Po vypustení týchto slov z jeho úst som zostala ako obarená.

Záleží mu na mne.

A že vraj aj viac ako to.

Tak to sa má,pretože ja ho nenávidím z celého srdca a aj navždy budem. To sa nikdy nezmení. Nikdy nehovor nikdy.

Ja tak neznášam svoje podvedomie, ale pre tento raz musím uznať, že ma bohužiaľ pravdu. Ale od kedy Zaynovi na mne záleží? Zrejme veľmi dlho nie, keď len včera večer ma znásilnil.

No dúfam, že to aspoň ľutuje. A že dlho aj bude. Dám mu to vyžrať. Aby vedel, ako som sa cítila ja, ale i tak viem, že ho priveľmi naštvať nemôžem pretože viem, že dokáže byť aj horši ako včera.

Ale dúfam v to, že nie je horší ako Klaus. Veď podľa jeho opisu Klaus mučí a ničí vlastných synov a kto vie čo robí s dcérami? Znásilňuje ich snáď? To dúfam nie. Pretože ak áno, tak je horši ako môj manžel.

Dobre znásilnil ma, ale nie som jeho vlastná krv. No síce som jeho manželka, ale to je už vedľajšie.

Dúfam, že sa ku Klausovi nikdy nedostanem.

Do Zayna vkladám všetku moju dôveru. I po tom čo mi urobil. Nemám na výber. Každý má na výber. A dúfam hlavne že ma nesklame.

„Zayn?" povedala som napokon.

„Áno zlatko?" položil si bradu na temeno mojej hlavy a cítila som ako vdychoval moju vôňu a pohladkal ma po hlave . Bolo to príjemné.

„Ako je možné, že ti na mne tak záleží? A od kedy?" vydala som zo seba a očakávala som odpoveď. Avšak už dopredu viem, že ma to šokuje a prídem v najlepšom o slová.

„Pre mňa samého to je novinka. Priznal som si to len pred  chvíľou. Pár chvíľ pred tebou. Čiže o nič dlhšie ako ty sama." priznal sa mi a ako som skorej spomínala, bola som šokovaná. No to by bol každý. Začali mi padať viečka. Bola som unavená z toľkého plaču. Ale kto by nebol. Zayn to pravdepodobne vycítil a tak ma zodvihol takým tým svadobným štýlom. Čiže si ma chytil jednou rukou na krížoch a druhou pod kolenami.

Položila som si hlavu na jeho hruď. Počula aj cítila som ako mu bije srdce. Mal pravidelný tep a hruď sa mu pravidelne nadvihovala.

„Odnesiem ťa do našej spálne zlatko, dobre?" len som niečo zamrmlala v odozve a ďalej sa nechávala uspávať jeho búšiacim srdcom.

Po nejakej dobe som zacítila ako ma položil na niečo mäkké. Posteľ.

„Pospi si zlatko. Musíš byť unavená. Veď si preplakala takmer celý deň." z toho čo povedal som bola prekvapená. Ja som preplakala celý deň? Bola som až priveľmi unavená aby som mu na to niečo odpovedala. Avšak keď chcel ísť do sprchy a odísť preč odo mňa, tak som ho z posledných síl chytila za ruku.

Povzdychol si a vrátil sa späť ku mne. Pohladil ma po vlasoch.

„Zlatko, neboj sa hneď sa vrátim. Nemaj obavy." povedal a pomaly a nežne sa snažil vymaniť ruku z môjho zovretia.

„Idem len do sprchy, tak nemaj strach" povedal napokon keď videl, že som sa nemala k tomu aby som jeho ruku pustila.no po tomto som ju pustila a pohodlne si ľahla do perín.

Pousmial sa a vybral sa konečne do sprchy.

Po ani nie piatich minútach sa vrátil späť. Obliekol si a len v nich si ku mne ľahol.

Jeho veľkou rukou si ma ku sebe pritiahol za pás a hlavu si položil do záhybu medzi ramenom a krkom. Na šiji ma šteklili jeho polosuché vlasy a na dekolte som cítila ako dýcha. Pomaly som prestávala vnímať a upadla som do prenádherného sveta snov.

Vo sne som sa ocitla v Narnii, kde som sa rozprávala s Aslanom a neskôr aj s Petrom,Zuzanou, Edmundom a Luckou. Áno veľmi detský a zaujímavý sen to áno,ale ja za to nemôžem! Každý ma také sny a navyše nedá sa to nijako ovládnuť.

Ráno som sa zobudila úplne natisnutá na Zaynovi. Mali sme prepletené nohy a ja som mala hlavu položenú na jeho dokonalej hrudi. Naozaj som si pomyslela,že na dokonalej ?!

Ah,bože to sa mi musí stále snívať. Už z jeho prítomnosti šaliem. Áno! Presne tak! Už z neho blúznim a myslím,že by bolo najlepšie,ak by som sa od neho držala čo najďalej avšak myslím,že by to nebolo možné. Bez neho by som sa tu stratila ak nie niečo horšie. A navyše mi sľúbil,že ma ochráni pred Klausom a ak by ma chcel uniesť tak to nedovolí. V tomto mu plne dôverujem.

Svoj pohľad som presunula na jeho tvár. Vyzeral tak nevinne keď spal. Najlepšie by bolo ak by sa aj lepšie správal. Alebo úplne by stačilo, ak by sa správal aspoň tak ako včera.

„Ešte dlho ma budeš pozorovať,zlatko?" ozval sa a ja som sa zľakla. Znel sexy. A teraz už iste viem,že šaliem. Bože ved vidíte na čo myslím. Začervenala som sa a odvrátila od neho svoj pohľad. Pozerala som sa do okna. Bol nádherný jarný deň.

Vtáky za oknami  čvirikali a poletovali po čisto modrej oblohe bez mrakov. Bola by som veľmi rada,ak by som sa mohla ísť von poprechádzať po tej nádhernej obrovskej anglickej záhrade,ktorú som videla počas toho ako sme šli do jedálne.

Musím sa na to spýtať Zayna.

Prišlo mi na um,že mi zrejme číta myšlienky keďže vzápätí sa ma na to aj spýtal,ale nezabudol dodať,že až po raňajkách.

Až teraz som si uvedomila aká som hladná.

Veď som takmer dva dni nejedla! Rýchlo som vybehla z postele a utekala do kúpelne. Za sebou sebou som počula jeho smiech.

Má ho veľmi nákazlivý.

Neodolala som a zasmiala sa spolu s ním.

Skočila som ešte do skrine pre nejaké oblečenie a hlavne spodné prádlo a konečne sa vytratila do sprchy.

Po sprche sme sa so Zaynom vybrali na raňajky a po raňajkách tam,kam mi sľúbil,že pôjdeme. Do záhrady. Na čerstvý vzduch. Konečne.

„Počúvaš ma,zlatko?" ozval sa Zayna a ja som zas a znova bola v pomykove.

Nepočúvala som ho.

Dúfam,že mu to nevadí alebo ho to nijako nerozhodilo či nenahnevalo.

„Prepáč Zayn, ja-ja som ťa nepočúvala." povedala som roztrasene načo si ma pritiahol do objatia a daroval mi bozk do vlasov.

„Shhh,zlatko. To je v poriadku. Neublížim ti. Už nie." pritiahol si ma ku sebe ešte tesnejšie na čo som ja bola nútená ho objať naspäť. A z nejakého dôvodu som tušila,že sa usmial.

„Len som ti hovoril,že pôjdem preč a povedal som ti,že pôjdeš so mnou. Teda, len ak chceš." bola som prekvapená jeho otázkou.

No bola som aj rada.

Aspoň sa môžem pokúsiť o útek. Aj keď som dopredu vedela,že môj útek je vopred odsúdený k neúspechu.

A viem aj to,že ak sa oň pokúsim a Zayn ma chytí tak sa ku mne nebude chovať tak milo a pekne ako teraz. No za skúšku nič nedám,všakže? Musím sa o to aspoň pokúsiť.

Vopred už som vedela,že ma chytí. No i tak som urobila hlúposť. A viem,že on druhé šance nedáva. A ja som si uňho tú prvú šancu týmto útekom premrhala.

**************

Ahojte!

Prepáčte mi za chyby a je tu proste nová kapitola.

A ja ako autorka nemám slov! 500 videní?! Ja tomu nechápem. No ale nebudem to komentovať a dúfam,že sa vám kapitola páčila a ďakujem vám.

S pozdravom

_Dark_GirL16_