The Slave of Vampires King [Z.M.]

•38.Kapitola•

„Nie. Všetko je v úplnom poriadku." odpovedal som mu,hoci svojími slovami som si nebol úplne istý.

„V to dúfam aj ja. Každopádne...mali by sme si medzi sebou dohodnúť podmienky mieru. A to vlastne znamená aj to, že budem musieť uzavrieť mier aj s ostatnými kráľmi. No,budem mať čo robiť." povzdychol si utrápene a začal si masírovať spánky, keď odložil pohár s bourbonom bokom.

Zasmial som sa.

„No, budeš mať čo robiť. To ti poviem. Avšak horšie bude ich presvedčiť, že nemáš nič za lubom. To bude ťažký oriešok." uznal som a prešiel si rukou cez vlasy.

„Síce to nerád hovorím,ale musím ti dať za pravdu." povzdychol si utrápene.

Na mojej tvári sa usadil úškrn.

„No nezvykaj si na to, že máš pravdu a, že ti to ja uznám. Stalo sa to teraz a bolo to naposledy. To mi ver." dodal, keď videl môj úškrn.

„Hej,viem. Veď aj minule som mal pravdu." provokoval som ho.

„Áno mal. Ale už nikdy viac ju mať nebudeš." zamračil sa na mňa.

„Čo ty vieš. Možno ju mám stále." usmial som sa na neho provokatívne.

„Vieš čo nechápem?" spýtal sa.

„Nie,to skutočne neviem." pokrútil som hlavou.

„Ako ťa Kate môže milovať keď..."

„Kate do tohoto láskavo nezaťahuj!" buchol som päsťou do stola, až sa otriasol pod náporom toľkej sily.

Zdvihol ruky na znak rezignácie.

„Nenechal si ma ani dohovoriť,synak. Chcel som povedať,ako ťa môže milovať, keď vie, aký si arogantný." dokončil to, čo chcel povedať už predtým,ale kvôli môjmu prerušeniu nemohol.

„Po prvé,nehovor mi synak a po druhé milovať ma môže veľmi jednoducho. Miluje ma celého bez ohľadu,na moje činy." povedal som,mykajúc plecom.

„Dobre,to druhé chápem. Ale prečo by som ťa nemohol nazývať synak, keď si manželom mojej dcéry? Takže si vlastne môj nevlastný syn." povedal.

„Nikdy nebudem tvojim synom,Niklaus. Áno, možno Kate je tvoja dcéra a zdedila po teba vlasy aj oči a možno aj tvrdohlavosť a zvedavosť ale to je tak všetko čo máte spoločné! Nič viac spoločné nemáte!" vykričal som mu do tváre.

Nepohol sa ani o milimeter. Nemal zo mňa strach a ani rešpekt.

Rajcovalo ma to.

Všetci majú zo mňa rešpekt,ale ako vidím,on nie.

„Hej kľud! Nechcel som ťa naštvať. Viem, že si naštvaný, že si pri sebe nemal Kate,ale pokiaľ by som vedel, že je tvoja ty vieš čo,tak by som sa nikdy nerozhodol ju uniesť! Ty veľmi dobre vieš, že dodržujem zákony. A nie som jediný! Aj ty ich dodržuješ! Pretože inak by si včera vtrhol do nášho sídla s úmyslom nás všetkých pozabíjať a jednoducho si Kate zobrať späť s k sebe!" rozkričal sa na mňa,ale ja som zostal kľudný.

Mnohí z vás by kľudnými nezostali,ale ja áno.

„Tomu, že som vám nevtrhol do sídla vďačíš v prvom rade Liamovi,nie mne. A môžeš mi dôverovať, že ja zákony dodržujem. Mnohí upíri si povedia, že zákony netreba dodržovať. Ale hlavne tie treba dodržovať. Pretože všetko má svoje pravidlá..."odmlčal som sa na chvíľu.

„A viem, že pravidlá sú tu k tomu,aby sa porušovali,a preto nemáme pravidlá,ale zákony. A tie ak niekto poruší,bude potrestaní." dodal som s jedným kútikom pier zdvihnutým do úsmevu.

„Veru máš pravdu,synak. Pravidlá sú tu k tomu aby sa porušovali,ale o tom sa tu baviť určite nechceš." poklepal si prstom na brade. Tváril sa, že nad niečím hlboko rozmýšľa. Avšak tým si nie som taký istý.

Zavraždil som ho pohľadom.

Nad tým len pokrútil hlavou.

„Máš pravdu,o tom sa tu teraz baviť nebudeme. Každopádne mám na teba pár otázok. Na ktoré mi samozrejme, pravdivo odpovieš. Je tak?" nadhodil som.

„Pokiaľ to nebude moc osobné a bude v mojich silách ti na tie otázky odpovedať, tak áno odpoviem ti pravdivo. To sa môžeš spoľahnúť." prikývol.

„Takže..chcel by som si overiť pár faktov..." začal som,on mi len prikývol, nech začnem hovoriť.

„Jednoducho... chcem vedieť len jednu jedinú vec. A to jednoducho tú,ako si vyberáte upírov, ktorých zabijete." pokynul som mu,nech mi na tú otázku odpoviete.

Ono to samo nevyznelo ako otázka,ale bola to otázka.

„Nevyberáme si ich. Jednoducho pred tým,ako ich ideme zabiť nam prídu ich "zložky" v ktorých vidíme čo všetko zlé napáchali. A ak to nie je v súlade s vašimi alebo našimi zákonmi,tak ich jednoducho zabijeme." mykol plecom a vybral sa k baru,aby si nalial ďalší pohárik bourbonu.

Ponúkal aj mne,ale ja som ho pokrútením hlavy odmietol.

„Ale niektorí z tých upírov, čo ste zabili, neporušovali zákony. Tak prečo?" nechápal som. A to sa veľmi často nestávalo.

Klaus sa rozosmial a neveriacky krútil hlavou.

„Ja neverím vlastným očiam ani ušiam. Sám Zayn Malik niečo nechápe." rozosmial sa ešte viac.

Prižmúril som na neho oči, čo on úspešne odignoroval.

„Dobre, už si skončil?" ozval som sa znudene, keď sa už konečne dosmial.

„Áno, už áno. Len tomu stále nemôžem uveriť. Ty a niečomu nechápať? Čo sa s tebou stalo, chlapče?" krútil zase neveriacky hlavou zo strany na stranu a ani teraz mu nechýbalo málo k tomu aby sa znova rozosmial.

„Tak povieš mi to už konečne?" spýtal som sa ho, ešte viac znudený ako pred malou chvíľkou.

„Pretože sú tu aj taký lovci, ktorí nedodržujú zákony. Sú to, dá sa povedať vydedenci? Ak sa tak dajú nazvať. Ak ti to mám jednoducho vysvetliť. Títo lovci urobili v minulosti veľký priestupok a z toho dôvodu boli vykázaní. Bolo im zakázané sa vrátiť späť medzi nás. Takto postupne vznikla skupina lovcov, ktorí sa rozhodli vzoprieť a porušovať zákony. My sami nevieme,kde sú a hlavne kde je ich sídlo. Pretože ak by sme to vedeli,boli by už dávno mŕtvy a zakopaní pät metrov pod zemou." vysvetlil a rukou si prehrabol vlasy.

„Aha, tak už chápem. Vlastne, ak by ste ich všetkých zabili,bol by medzi lovcami a upírmi kľud. A ešte jednu otázku mám na teba, týka sa zase toho istého." pokýval som hlavou.

„Dobre,hovor teda. Ale rýchlo. Nemám na teba celý deň." popohnal ma.

Prekvapene som na neho zdvihol obočie.

„Už pôjdeš?" spýtal som sa ho.