I love my destiny (POZASTAVENÉ)

2. kapitola

Chvíľu som bola v šoku a snažila som sa postaviť. V očiach som mala slzy, lebo ten pád pekelne bolel, keďže som spadla na tvrdý chodník. Kým som sa spamätala, bola som už na nohách, ale zo zeme som sa nepostavila sama, pomocnú ruku mi podal chalan s očarujúcim úsmevom, zelenými očami a roztomilými kučierkami na hlave.

„Prepáááč mi to. Veľmi ma to mrzí, bol som pohrúžený do písania SMS-ky a tak som si ťa nevšimol. Zjavne si nevidela ani ty mňa. Ešte raz sa ti ospravedlňujem, nechcel som zvaliť také pekné dievča.“

Keby som ešte stále nebola vykoľajená z toho pádu, tak by som sa pri jeho posledných slovách určite začervenala.

„Ach no, to je v pohode. Nič sa mi nestalo, takže“ pri pohľade do jeho krásnych očí som prestávala dýchať „ja už idem. Ahoj.“

Pomaly som odchádzala preč, keď ma obehol, postavil sa predo mňa a tým ma zastavil.

„Počkaj, prosím. Neutekaj. Rád by som ťa pozval niekam na obed. Veľmi ma mrzí čo sa stalo a tak to chcem odčiniť chutným obedom,“ nahodil psie oči.

Och bože, ten je tak krásny. „Prepáč, ja..ja sa vážne ponáhľam. Ešte musím niečo zariadiť,“ uhýbala som mu pohľadom a snažila som sa čo najrýchlejšie odtiaľ zdrhnúť.

Znova ma obehol a zastavil. „Tak ťa aspoň odveziem domov alebo kam len budeš chcieť,“ pozrel mi do očí.

Ach, ten je tak dokonalý. „Dobre teda, prijímam ten odvoz.“

Usmial sa na mňa a už sme kráčali k parkovisku, kde bol zaparkovaný čierny Range rover s tónovanými sklami. Trošku som sa začudovala odkiaľ taký mladý chalan má peniaze na také drahé auto, ale radšej som bola ticho. Možno je to milionársky synáčik. Takých ľudí nemám príliš v láske, lebo sú veľmi namyslení a myslia si, že im patrí celý svet. No nezdalo sa mi, že by tento chalan bol práve takýto. Bol taký sladký a hotový gentleman. Dokonca mi otvoril dvere a počkal, kým som nastúpila.

Keď už sme obaja sedeli v aute, povedala som mu svoju adresu  a on ju zadal do GPS a potom pustil rádio. Z rádia sa ozývala rytmická skladba nejakej chlapčenskej kapely, ktorú som poznala len zbežne. Veľmi som tento štýl hudby nepočúvala. Mala som radšej skupiny typu BMTH, kde som si mohla poriadne zakričať a odviazať sa. Na moje prekvapenie si začal ten chalan pospevovať. Bolo mi smiešno, tak som si zahryzla do pery, aby som sa nezačala smiať nahlas. Ale musím uznať, že spieval božsky. Dokonca sa mi zdalo, že sa jeho hlas podobal hlasu jedného z tých spevákov čo spievali tú pesničku v rádiu. Pokrútila som hlavou nad svojou hlúposťou a pripisovala som to svojej veľkej fantázii alebo tomu pádu.

V aute sme sa nerozprávali. Celú cestu som sa pozerala von oknom, ale mala som taký divný pocit, že ma sleduje. Nemala som odvahu sa naňho pozrieť. Som až príliš hanblivá.  Keď sme dorazili do cieľa, rýchlo vystúpil, aby mi mohol otvoriť dvere. Pousmiala som sa nad tým. Bolo to od neho naozaj milé. Keď som vystúpila, nastalo trápne ticho. Cítila som, že sa začínam červenať a tak som mu len narýchlo poďakovala za odvoz a ponáhľala som sa k domu.

On ostal stáť pri aute ako obarený a keď sa spamätal, tak len stihol zakričať: „Uvidíme sa ešte niekedy?“

Otočila som sa a s úsmevom na perách som odpovedala: „Možno. Uvidíme ako to zariadi náš osud.“

Zakývala som mu a už som za sebou zatvárala vchodové dvere. Vo vnútri som to rozdýchavala, oprela som sa o dvere a skĺzla na zem. Na tvári sa mi objavil tupý úsmev a len tak som pozerala do blba a premietala si v hlave udalosti dnešného dňa. Zrazu sa spoza rohu objavila strapatá hlava mojej sestry.

„Ty si už doma?“ opýtali sme sa naraz.

Prvá odpovedala Naty: „Hej, veď maródujem, zabudla si? Som doma celý týždeň. A čo tu vlastne robíš ty? Nemala si prísť až neskôr? A ešte k tomu sa tváriš ako keby si si niečo šľahla. A prečo vlastne sedíš na zemi?“ pozerala na mňa ako na nejakého mimozemšťana.

Kým som sa stihla spamätať zo všetkých jej otázok, zazvonil mi vo vrecku mobil.

Tak a ďalšia kapitola je na svete :) Dúfam, že sa bude páčiť. Síce sa k tejto poviedke zatiaľ nikto nevyjadril, ale ja som optimistka a stále pevne verím, že sa nájde nejaká dobrá dušička, ktorá vysloví (napíše) svoj názor. :)