I love my destiny (POZASTAVENÉ)

29. kapitola

„Mel, nechcem sa ti do toho miešať, ale myslím, že si si mala toho chalana aspoň vypočuť,“ ozval sa Matt, keď sme boli už dosť ďaleko a zamierili sme k neďalekým stromom, kde sme sa usadili.

Pozrela som sa do zeme a neodpovedala som. Možno som si ho mala naozaj vypočuť a potom sa vyjadriť. Reagovala som ako malé decko. No v tej chvíli som to tak cítila. Bola som si istá, že som zareagovala správne a že by takto reagovalo každé dievča, keby bolo na mojom mieste.

„Ja viem,“ prehovorila som skleslo.

„Ono je to však ťažké. Cítim sa hrozne. Zachovala som sa ako sopľaňa a pomaly to začínam ľutovať,“ v očiach sa mi opäť nahromadili slzy a tak som si ich utrela.

„Kto to vlastne bol? Je mi jasné, že to bol tvoj priateľ, ale zdal sa mi akýsi povedomý. Sk8ťák?“ spýtal sa.

„Och nie, so skate-om nemá nič spoločné. Je spevák v jednom boybande menom One Direction,“ odvetila som s miernym úsmevom a v spomienkach som sa vrátila ku koncertu, na ktorý ma prinútila ísť Naty.

„Fúha, kde si ho zbalila? Netušil som, že fičíš na boybandoch,“ zasmial sa Matt a na lícach sa mu objavili jamky.

Ách jamky. Aj Harry má nádherné jamky, keď sa usmeje. Chýba mi. Posmutnela som.

„Hej dievča, hlavu hore. Si ešte mladá, takých lások ako bol on ešte zažiješ, neboj,“ drgol do mňa Matt a pohladil ma po chrbte.

„Matt, ale to čo som cítila, teda cítim k nemu je iné. Ja..ja som…ja ho ľúbim. Síce sa s ním nepoznám tak dlho ako napríklad s tebou, no mám pocit, že ho poznám už celú večnosť a ..keď som s ním som šťastná. Akoby mi doteraz v živote niečo chýbalo a on je práve tým chýbajúcim kúskom do skladačky teda do môjho života,“ prehovorila som smutným hlasom.

Prečo som si to s Harrym nevydiskutovala? Fakt som sa zachovala ako krava. Najradšej by som sa prefackala. Možno to, čo som počula sa dá logicky vysvetliť a nebude to znamenať to, čo som si v mojej chorej mysli predstavila ja.

„Mattie,“ oprela som sa mu hlavou o jeho plece „prečo som taká hlúpa? Prečo musím všetko riešiť tak zbrkle?“

„Nie si hlúpa, len nad tebou v danom momente zvíťazili tvoje emócie,“ povedal s úsmevom a pohladil ma po vlasoch.

„Čo mám robiť?“ spýtala som sa ho s ešte stále pritlačenou hlavou na jeho pleci.

„Podľa mňa by si mu mala urýchlene zavolať alebo za ním rovno ísť a povedať mu všetko to, čo si práve povedala mne. Ak je chlap a nie nejaký debilko, tak ťa pochopí a povie ti čo sa naozaj stalo,“ odvetil Matt a vzápätí dodal „v podstate ešte stále si mi nepovedala čo sa stalo.“

„No to,..“ pomaly som sa od neho odtiahla a rozmýšľala som ako mu to mám v rýchlosti zhrnúť.„Vypočula som si jeho telefonát s nejakou osobou, predpokladám, že to bola nejaká žena, no..a veci, ktoré jej rozprával ma ranili,“ v hlave som si opäť prehrala tú situáciu a potlačila som vzlyk.

„Spomínal v tom telefonáte konkrétne teba?“ spýtal sa so záujmom.

„Noo..,“ zalovila som v pamäti „v podstate nie.“

Nahodil priblblý úsmev, ktorý mi za celý ten čas, čo sme sa nevideli, tak veľmi chýbal.

„Ok, áno, pochopila som. Som totálna čupka a teraz som si viac než istá, že to vôbec nehovoril o mne. To len moje ego sa cíti príliš sebavedome a tak som si bola istá, že sa kecá o mne.“

Mala som pocit, že sa moje vnútornosti úplne scvrkli a moje vnútro tvoria len kocky ľadu.

„Och, som totálna krava a zaslúžim si kopanec do riti za to, že som mu tak veľmi ublížila,“ rukami som si objala kolená a lomcoval mnou hnev a zároveň smútok.

„Ach ženy,“ zasmial sa Matt a postrapatil mi vlasy. „Tak už utekaj za ním, kým ešte nie je neskoro. A nezabudni sa mi potom ozvať ako to celé dopadlo,“ postavil sa a potiahol ma za ruku. Tým pádom som sa ocitla na nohách a rozbehla som sa smerom domov.

„A Mel,“ zakričal za mnou „v najbližšej dobe chcem prevetrať svoj sk8, rátam s tebou,“ žmurkol na mňa s úsmevom.

„Okeeeeeeej,“ odkričala som mu a pokračovala som v behu.

Za ten čas, čo som utekala som prevetrala môj slovník obscénnych slov a počastovala som sa nimi. S dychom som už nevládala, ale ešte viac som zrýchlila, keď som zbadala náš dom. Verila som, že Harry bude tam. Že tam bude na mňa čakať a so stoickým pokojom si vypočuje všetko čo mám na srdci, prijme moje ospravedlnenie a všetko bude zas také ako predtým. Rozrazila som vchodové dvere a vbehla som dnu.

„Harry,“ skríkla som. No nik sa neozýval. „Harry,“ behala som po dome a vrieskala som jeho meno.

Zrazu som začula dupot a tak som zbehla do kuchyne. Potešila som sa no vtom sa ku mne prirútila Naty. Bola sama, takže Niall asi odišiel spolu s Harrym.

„Bože Melany Jane, bála som sa o teba. Zrazu si odtiaľto vyštartovala ako keby po tebe niekto strieľal a ..,“ zmĺkla, lebo si všimla, že moja tvár mení farbu a v očiach som mala oceán.

„Je mi to tak ľúto,“ povedala napokon a pritisla si ma k sebe. „Harry sa rozbehol hneď za tebou a chcel ti všetko vysvetliť, no..,“ stíchla.

„Ja viem, len mi vynadaj, že som hlupaňa a že som sa zachovala ako najväčší imbecil,“ odvetila som s plačom a odtisla som ju.

„Och nie Mel, tak som to nemyslela,“ odvetila a premeriavala si ma.

„Harry už asi odišiel, však?“ spýtala som sa s beznádejou.

„Noo,..áno. A plakal. Veľmi plakal,“ odvetila s vážnou tvárou.

„Nenávidím sa,“ odvetila som napokon, sadla som si na stoličku a rozplakala som sa ešte viac.

„Nepreháňaj,“ posadila sa vedľa mňa a pohladila ma po vlasoch „bude to fajn. Vysvetlíte si to a a všetko zas bude v pohode.“

„Ja neviem Naty, myslíš?“ spýtala som sa a pozrela som na ňu opuchnutými očami.

„Určite,“ povedala s úsmevom „len mi prosím ťa povedz, kto do pekla bol chalan, ktorý ťa utešoval?“

Pozrela som na ňu nechápavo. Až potom mi došlo, že hovorí o Mattovi. „Ale odkiaľ…,“ chcela som sa spýtať odkiaľ o ňom vie, no predbehla ma s odpoveďou.

„Harry,“ povedala vážne.

„Bože, takže je to ešte horšie než som si pôvodne myslela. Ten chalan bol Matt, ale Harry si myslí, že to bol..ani neviem čo si vlastne myslí,“ znova som sa rozplakala.

„Čo? Matt? On je v Londýne? Fúúú, chudák Harry, už chápem prečo bol na tom tak zle, keď odtiaľto odchádzal. Keď ťa uvidel s takým fešákom ako je Matt, ..no, hmmm, asi by si to mala čím skôr vyriešiť,“ odvetila s povzdychnutím a postavila sa zo stoličky.

„Idem zavolať Niallovi, či je všetko OK a ty by si mala zavolať Harrymu. Bol na tom fakt zle,“ povedala s vážnosťou v hlase, stisla pery a odišla.

V kuchyni som teda ostala len v spoločnosti pálčivej bolesti a žiaľu. 

Ahojky, opäť sa hlásim po dlhočiznom čase, žijem :D Ako sa máte? Číta to vôbec ešte niekto? Nedávno som napísala časť s dvojičkami :) Už som ich párkrát spomenula, ak by si niekto nepamätal :D Ale fakt by ma zaujímalo, či sa mi oplatí sem niečo pridávať. Prosím si vaše názory baby, záleží mi na tom :P 

Ďakujem krásne za doterajšie hviezdičky a komentáre :)