I love my destiny (POZASTAVENÉ)

4. kapitola

Zavolala som Lucy, aby prišla skôr a oznámila som jej, že sa ide na koncert. Na moje počudovanie sa celkom potešila, lebo vraj tú skupinu miluje. Nechápem to, čo je na nich také super? Musím však priznať, že aj ja sa tak trochu na ten koncert teším. Ani sama neviem prečo. Môj inštinkt mi našepkáva, že ma tam čaká prekvapenie. Síce netuším aké a dokonca ani neviem, či je to naozaj pravda alebo je to zase tou mojou fantáziou. Nechám sa prekvapiť. Keď k nám prišla Lu, už som bola nachystaná.

„To nemyslíš vážne?!“ pozrela sa na mňa Lu kritickým pohľadom „to tam chceš ísť vážne takto?“

Neviem čo jej vadilo na mojom oblečení. Mala som na sebe čierne rifle a dlhý hrubý modro-červený pletený sveter. Vlasy som mala ako vždy zapletené vo vrkoči a líčenie som mala len úplne nevýrazné.

„Čo sa ti na tom nepáči?“ pozrela som na ňu nechápavým pohľadom.

„Zjavne si ešte nikdy nebola na koncerte. Poď,“ chytila ma za zápästie „pomôžem ti vybrať niečo lepšie. Uvidíš, bude sa ti to páčiť,“ a už ma ťahala ku skrini.

Kým sa prehrabovala v mojej skrini, prekrížila som si na hrudi ruky a poznamenala som: „Bola, ale na takom poriadnom. A samozrejme, že to som si vtedy dala záležať na tom ako budem vyzerať. Teraz mi je to srdečne jedno."

Nič mi na to nepovedala, len pretočila očami a po chvíľke našla niečo, s čím bola naozaj spokojná, lebo sa usmievala. Boli to krátke sýto červené šaty pod prsiami stiahnuté tenkým čiernym opaskom.

„Zbláznila si sa? Veď mi bude zima!“ ohradila som sa.

„Neboj, nebude. Doladím detaily. Zatiaľ sa choď prezliecť.“

S ofučaným výrazom som jej ich vytrhla z rúk a šla sa prezliecť do kúpeľne. Keď som sa vrátila, na mojej posteli už boli pripravené tenké čierne pančuchy a čierna koženka s neskutočne veľkým počtom zipsov, ktorú som si doniesla minulé leto z Holandska. Topánky, ktoré som si mala zobrať na nohy boli samozrejme moje milované čierne kanady.

„Fajn, musím uznať, že si to dobre vymyslela. Páči sa mi to,“ usmiala som sa na ňu.

„Ts, som urazená, že si vôbec o mne pochybovala,“ nahodila urazený výraz a potom na mňa vyplazila jazyk.

„Tak sa rýchlo doobliekaj, ja ešte zbehnem za Naty, či jej netreba pomôcť,“ žmurkla na mňa a vypochodovala z izby.

Keď som už bola hotová, podišla som k šperkovnici a uvažovala som, aké doplnky si vezmem k svojmu outfitu. Rozhodla som sa pre jemnú striebornú retiazku s príveskom v tvare drobnej lýry. Jednoduchý štýl som volila aj pri výbere náušníc. Boli to malé čierne hviezdičky, ktoré patrili medzi moje obľúbené . Po chvíľke prišli do izby Lucy s Naty. Moja sestra sa rozhodla, že mi ešte trošku zvýrazní moje biedne líčenie. Keď bola so svojou prácou spokojná, Lu mi rozpustila vlasy. Bolo mi smiešno, lebo to podľa mňa preháňali. Veď nejdem predsa na rande, ale na obyčajný koncert nejakej trápnej skupiny. Obe sa usmievali a bolo na nich vidno, že sú so svojou prácou nadmieru spokojné. Keď ma postavili pred zrkadlo, ostala som v šoku. Preskúmala som svoj odraz v zrkadle od hlavy po päty a ostala som tam stáť s otvorenými ústami. Bola som naozaj krásna. Viem, znie to dosť egoisticky, ale..tie baby naozaj odviedli kus dobrej práce.

Po chvíli do mňa drgla Lucy a s úsmevom na perách sa ma spýtala: „Tak čo, môže byť?“

„Áno. Vyzerá to úplne bombasticky,“  ešte stále som sa obzerala v zrkadle.

„Ok, ok, hlavne už vyrazme, lebo tam bude nával a ja sa tam chcem dostať za každú cenu,“ dodala Naty.

Nestihla som sa ani poriadne spamätať a už sme boli v koncertnej sále. Tam sme sa ešte zvítali so sestrinou kamoškou Ashley.

„Kde máme miesta?“ opýtala sa Lucy, keď sme sa predierali cez hlučný dav fanúšičiek.

„Vidíš to pódium? Tak hneď pod ním,“ hrdo povedala Ashley.

Naty a Lucy obdivne prikyvovali. Z toho som usúdila, že sa také miesta zháňajú asi dosť ťažko. Ja som však nebola veľmi nadšená. Nechce sa mi stáť niekoľko hodín vkuse, radšej by som si sadla a celý koncert odbudla v pohodlí. Kyslo som sa usmiala a nasledovala som ich. Keď sme došli na svoje “super“ miesta, tak sa to samozrejme nezaobišlo bez závistlivých pohľadov fanúšičiek sediacich na horších miestach. Teda z ich pohľadu horších, ak by to bolo na mne, tak by som sa s nimi veľmi rada vymenila. Chvíľu sme ešte s babami kecali, ale počula som len každé piate slovo, tak som to nechala tak a začala som sa rozhliadať. Obdivovala som všetky tie svetlá a veľkosť sály. Mám pocit, že je komplet vypredaná a je nás tam minimálne 20 000. Nechápem čo je na tej skupine také super, že sú dievčatá ochotné kvôli nim vysoliť toľko prachov. Fakt som na nich poriadne zvedavá.

Ďakujem človiečiku, ktorý mi dal pri predošlej časti hviezdičku. Nesmierne ma to potešilo. Je to fakt skvelý pocit, ak niekto ocení vašu prácu. :)