I love my destiny (POZASTAVENÉ)

10. kapitola

„Takže čo je s Harrym Stylesom?“ vyzvedala Naty, keď sme sa dosmiali.

„Aaale, len mi tuto Mel rozprávala aký bol na tom koncerte sexi,“ prehovorila Lucy a žmurkla na mňa.

Naty sa zamyslela a nevšimla si naše úsmevy. „No hej, Harry bol fakt sexi, ale aj tak si myslím, že Niall je úplný top! Baby, ja ho totálne žeriem!“ povzdychla si.

Milo som sa na ňu usmiala a povedala: „A keby si vedela aký je vtipný, tak som sa pri ňom nasmiala, keď ma prosil,…“ no vtom som si spomenula, že Naty o ničom nevie a stŕpla som.

Hodila na mňa skúmavý pohľad a spustila: „Ja čakám. Z tohto sa už len tak ľahko nevykrútiš.“

Pozrela som sa na Lucy, no tá len mykla plecami a povzbudila ma úsmevom. Tak som opäť spustila rozprávanie o mojom zoznámení sa s Harrym Stylesom a ukončila som to tým, ako sme sa rozlúčili s chalanmi. To o tej večeri som ešte nepovedala ani Lucy. Keď som dohovorila, pozrela som sa na Naty. Tá na mňa len čumela s otvorenými ústami a tvárila sa ako keby jej pred očami pristálo ufo.

„Kks baby, asi si potrebujem sadnúť,“ rýchlo si sadla, ale ten divný výraz jej z tváre nezmizol. „Takže vy mi chcete povedať, že moja pošahaná sestra sa osobne pozná s One Direction?“ striedavo na nás pozerala a snažila sa z našich pohľadov vydedukovať, či si z nej náhodou nerobíme srandu. „O môj bože, o môj bože…ja sa asi zbláznim,“ vtom vyskočila a začala jačať na celú kuchyňu.

Ja som len pozrela na Lucy a povedala: „A vraj ja som tá pošahaná.“

Lucy len krútila hlavou a smiala sa.

Vtom ma Naty chytila za plecia a zatriasla so mnou: „Sľúb mi, že ma s nimi zoznámiš!“

„Fajn, fajn, len ma už pusť, lebo zo mňa vytrasieš dušu,“ smiala som sa.

„Och, ja tomu stále nemôžem uveriť,“ povedala Naty so šťastným úsmevom a znovu si sadla na stoličku.

„Dievča, uber z tej eufórie trošku, veď sú to len obyčajní chalani. Uznávam, že síce dosť sexi, ale aj tak..“ smiala sa Lucy.

„Inak, Niall sa na teba pýtal,“ prehovorila som k Naty.

Skoro spadla zo stoličky, keď to počula. „To faaakt? A čo sa pýtal? A odkiaľ ma vlastne pozná?“ 

„Spomaaľ,“ smiala som sa. „No v podstate ťa nepozná, ale pýtal sa ma, či nemám náhodou sestru .“

„A na kamošku sa tak náhodou nikto nepýtal?“ prerušila ma Lucy a zatvárila sa na chvíľu smutne. Potom sa však zasmiala: „Robím si srandu. Ja mám predsa svojho Mike-a.“

Kecali by sme ešte dlhšie, keby nezazvonil pri dverách zvonček. Naty sa ochotne ponúkla, že pôjde otvoriť. Keď sa vrátila, v rukách niesla kyticu nádherných červených ruží a oči jej úplne žiarili.

„Vau, od koho to môže byť?“ spýtala sa Lucy a tvárila sa, že tuho premýšľa.

„No 3x hádaj,“ smiala sa Naty a perami naznačila meno Harry. Podala mi kyticu a ja som k nej privoňala. Ách, sú také krásne. Vtom som si všimla, že z nich vypadla obálka. Zdvihla ju Lucy a nahlas prečítala:

Ďakujem Ti za nádherný večer. Už dlho som sa s nikým necítil tak úžasne ako s Tebou.

P.S.: Prosím odpovedz na SMS-ku  H.S. ッ