I love my destiny (POZASTAVENÉ)

35. kapitola

Nataly

S napätím som na ňu pozerala a čakala čo povie ďalej. 

„A..?" spýtala sa Mia, ktorá to už od zvedavosti nevydržala. 

Mel na nás hľadela neprítomným pohľadom a ja som nevedela, čo si mám o tom celom myslieť. 

„Mel? Si ok?" podišiel k nej Jason a jemne sa dotkol jej ruky. 

Rozplakala sa. Nie hystericky, ale bolestivo. Jej plač mi prenikol do špiku kostí a ja som vedela, že sa muselo stať niečo strašné. 

„Preboha Mel hovor, čo sa stalo?" podišla som k nej a zúfalo som jej hľadela do očí. 

„Lu-lu-cy," vyšlo z nej a opäť sa ponorila do neutíchajúceho plaču. 

Zreničky sa mi rozšírili a srdce vynechalo niekoľko úderov. 

„Tak hovooor," zatriasla som ňou. 

„M-m-mala n-nehodu a.." opäť sa rozplakala. 

Dvojičky boli ticho. S Lucy sa poznali a síce si občas liezli na nervy, mali sa však aj napriek tomu radi. 

„A-a...je v kóme," povedala napokon. 

Zhlboka som si vydýchla. Kóma je zlá, ale prv som si myslela, že to skončilo horšie než len kómou. 

„Pane Bože, kde sa nachádza?" spýtala sa Mia a rukou si zakrývala ústa. 

Mel sa rozplakala ešte viac a tak sme z nej nič nedostali. 

Zhlboka som sa nadýchla a vyšla z izby s tým, že idem pripraviť čaj na upokojenie. Kým sa varila voda, oprela som sa o kuchynskú linku a zahľadela som sa von z okna. Mysľou mi blúdili smutné myšlienky a ja som nevedela ako by som mohla byť v tejto chvíli užitočná. Tak veľmi som chcela nejako pomôcť, no netušila som ako. Nechápala som prečo sa tak na nás všetko zosypalo. Len tak odrazu, bez varovania. Myšlienkami som zablúdila k Niallovi a jeho dokonalým belasým očiam. Z ich víru ma vytrhlo vibrovanie mobilu v mojom vrecku. Pošúchala som si oči a vytiahla som si mobil, aby som zistila kto volá. 

„Ahoj oci, áno došli," odvetila som otcovi, ktorý zavolal len preto, aby sa uistil, že dvojičky v poriadku dorazili. „Ok, čau," ukončila som hovor. Pf, to bolo teda rýchle pomyslela som si kyslo a opäť som si strčila mobil do vrecka. 

Keď sa voda dovarila a chcela som pripraviť čaj, od vchodových dverí sa ozvalo klopanie a tak som vykročila otvoriť. 

„Niall," zakričala som, keď som uvidela milovanú tvár. Hodila som sa mu okolo krku a silno som ho stisla. 

„Naty," zašepkal mi do ucha a ja som sa s privretými očami pousmiala. 

„Som taká rada, že si tu," povedala som, keď sme sa od seba odtiahli. Pohladil ma po líci a ja som ho vtiahla do útrob domu. 

„Plakala si?" skúmavo si obzeral moju tvár. 

„Och Niall, stalo sa niečo strašné," odvetila som mu zastretým hlasom, keď sme sa usadili v kuchyni a ja som mu naservírovala čaj. 

„Čo sa stalo?" pozrel na mňa vystrašeným pohľadom. 

„Lucy, najlepšia kamarátka mojej sestry, mala nehodu a ...teraz je v kóme," šepla som plačlivo a snažila som sa zahnať slzy, ktoré ma šteklili v očiach. Niall si pošúchal čelo a tváril sa vykoľajene. 

„Všetko sa to na nás akosi zosypalo," odvetil napokon presne to isté, čo som mala v mysli od vtedy, čo som sa dozvedela tú hroznú správu. „V ktorej nemocnici sa nachádza?"