I love my destiny (POZASTAVENÉ)

19. kapitola

Keď sme sa blížili k východu, Harry zrazu zmenil smer a odbočil doľava.

“Harry? Myslím, že východ bol...,” nestihla som ani dopovedať svoju myšlienku a už sme boli na čerstvom nočnom vzduchu.

Harry sa na mňa žiarivo usmial, chytil ma za ruku a ťahal k autu. No ja som pred autom spomalila.

“Stalo sa niečo?" pozrel na mňa nechápavo a skúmal môj výraz.

"Nie, ja len..nemohli by sme ísť pešo? Chcela by som sa trošku prejsť," povedala som, no potom som si uvedomila, že je to slávny spevák a teda to bude asi menší problém, keďže paparazzi a fanúšičky sú na každom kroku "alebo teda..asi je to blbý nápad," dopovedala som a pokračovala som smerom k autu, no zastavil ma jemným potiahnutím k sebe.

Znovu sme sa ocitli tvárou v tvár a delilo nás len pár centimetrov. Moje srdce bilo na poplach a ja som čakala čo sa bude diať.

"Ja som za," povedal Harry "nejako to výskanie a zopár bleskov prežijeme, nie?"

Usmiala som sa naňho a spolu, bok po boku, sme vykročili do ulíc krásne osvieteného tajomného Londýna. Až po chvíľke som si uvedomila, že sme sa s Harrym chytili za ruky a cítila som sa ako v siedmom nebi. Bože, Lucy bude úplne vedľa, keď jej to budem opisovať pousmiala som sa v duchu. Obaja sme boli zahĺbení vo svojich myšlienkach a až po chvíli som si uvedomila, že kráčame k jednej z najznámejších atrakcií v Londýne, k London Eye. Takto v noci je pohľad naň famózny.

“Tak čo? Ideme hore?" usmial sa na mňa Harry a samozrejme nepočkal na moju odpoveď a už ma ťahal k Oku.

Mne to bolo jedno. V tej chvíli by som sa nechala nahovoriť aj na skok s padákom, hlavne, že som tam bola s NÍM. Keď sme si kúpili lístky a čakali sme v rade, striaslo ma od zimy. Samozrejme Harry nelenil a hneď si vyzliekol kabát a prehodil ho cezo mňa.

"Ďakujem Harry," usmiala som sa naňho a kabát som si pritiahla tesnejšie k telu.

Chvíľu sme sa na seba ešte usmievali, no potom nás vyrušil nedočkavý turista: "Mohli by ste si pohnúť?"

Harry sa chcel otočiť a niečo nepríjemné mu odseknúť, ale chytila som ho za ruku a s úsmevom som ho potiahla do kabíny. Ten hnusný turista, chcel nastúpiť k nám, ale Harry pri kúpe lístkov vybavil, že budeme len sami a tak ten turista očervenel a vyzeral ako býk, ktorý sa chystá zaútočiť na toreádora. Tak sme mu len s úsmevom zakývali a pomaly sme stúpali hore. Keď sa nám stratil z dohľadu, obaja sme sa poriadne rozosmiali.

"Chudák, myslela som, že od toho jedu exploduje," smiala som sa.

"Zaslúžil si to, keďže bol taký nedočkavý," smial sa aj Harry.

Pomaly som podišla k oknu a obdivovala som výhľad.

"Páni, už som aj zabudla, aká je to nádhera," pozerala som na Temžu a na Westminster. "Naposledy som tu bola…," zasekla som sa a ďalej som už nepokračovala.

Harry ku mne podišiel a chytil ma okolo pása, hlavu si položil na moje plece a povedal "Počúvam ťa."

Zavrela som oči, vymanila som sa mu z objatia a sadla som si na lavičku. Bola som rada, že sa neurazil a sadol si ku mne.

"Naposledy som tu bola ako malá s otcom."

Kývol hlavou a povzbudil ma úsmevom, aby som pokračovala.

Pár minút som ešte zvažovala, či mu to mám povedať alebo nie. V podstate sa ešte až tak dobre nepoznáme a je to cudzí človek, ktorému by som nemala vešať na nos svoje pocity a problémy. Nakoniec však nado mnou zvíťazili moje emócie a ja som sa rozhovorila.