I love my destiny (POZASTAVENÉ)

28. kapitola

Harry

Bol som z nej úplne hotový. Melany ma priťahuje tak, ako ešte žiadna iná. Stačí, aby som sa jej pozrel do očí a som úplne ako v tranze. Môj rozkrok so mnou samozrejme plne súhlasil a patrične svoj súhlas dával najavo. Vedel som, že je ešte skoro na niečo intímnejšie, no pudom nerozkážeš. Snažil som sa to rozdýchať a Melany z toho mala zjavne srandu, lebo sa celý čas usmievala.

Keď sme vošli do kuchyne, ozvala sa jej sestra: „Mel, volala mamka.“

Úsmev mi trocha spľasol, no keď som pozrel na Nialla, ten sa ďalej pokojne napchával nejakými koláčmi a tváril sa akoby nič nepočul.

„Sakra, tak to, aby ste už vyrazili,“ povedala Mel a v jej očiach sa objavil smútok a sklamanie.

Povzdychol som si a bolo mi ľúto, že musíme tak skoro odísť. Chcel som s ňou tráviť čo najviac času.

„Prefo?“ spýtal sa odrazu Niall, no keďže mal plnú hubu, len ťažko mu bolo rozumieť čo sa pýta.

Moja inteligentná Mel samozrejme porozumela jeho hatlanine a chcela niečo povedať, no prerušila ju jej sestra: „Melanyyy, nenecháš ma dohovoriť. Mamka volala, že príde až zajtra, takže to znamená, že týchto dvoch nemusíš nikam  posielať,“ nahodila úsmev od ucha k uchu a roztrapatila tomu blonďatému krpcovi vlasy.

Zasmial som sa, lebo som vedel, že to nemá rád. Vtom mi vo vrecku zavibroval mobil. Pozrel som sa na ostatných, no keďže Mel bola zase stratená vo svojich záhadných úvahách a hentí dvaja sa venovali len sami sebe, odbehol som na chvíľu na terasu, aby som si vybavil hovor. Vedel som čo ma čaká a odkladal som to, no je to dôležité a týka sa to aj mňa a osoby, ktorú nadovšetko ľúbim.

„Počúvam,“ povedal som jednoslovne, keď som ťukol na tlačítko prijať hovor.

„Čau brokolica,“ ozvalo sa z druhej strany a ja som pregúlil očami „konečne si to zdvihol. Nechápem čo máš také neodkladné, že sa mi nemôžeš ozvať, aby sme sa dohodli. Všetko nechávaš len na mňa a ja neviem kde mi hlava stojí,“ pokračovala rozčúlene osoba na druhej strane.

„Pokoooj, sorry, fakt som nestíhal a vieš, že mám teraz priateľku a tak sa jej snažím venovať všetok svoj voľný čas,“ odvetil som a obzeral som si veci na terase.

„A nemohli by sme sa dnes stretnúť?“ spýtala sa s nádejou v hlase.

„Nie, dnes nemôžem,“ odvetil som s povzdychom, lebo som sa už chcel vrátiť späť k Mel.

„Ani na 5 minút? Veď ťa to nezabije a musíme sa predsa dohodnúť,“ odvetila neodbytne. 

„Nie, naozaj to nejde,“ povedal som zamietavo.

„Harry, už ani neviem ako vyzeráš. V poslednej dobe ťa vidím len na titulkách časopisov,“ povedala smutne.

„Aj ty mi chýbaš,“ šepol som úprimne a dúfal som, že sa s ňou už čoskoro uvidím. No dnes to fakt nejde.

„A kedy vlastne prídeš?“ 

„Neviem,“ odvetil som pravdivo. Teraz toho mám fakt veľa a nestíham.

„Dúfam, že čo najskôr, veď vieš, že ten deň D je už o necelý mesiac,“ povedala vyčítavo. 

„Áno, už čoskoro,“ pritakal som jej.

„A ako pokračujete s tým novým albumom? Už ste nejako pokročili?“ zmenila náhle tému. 

„Momentálne je to ťažké. Pomaličky sa snáď k tomu dopracujeme,“ odvetil som.