I love my destiny (POZASTAVENÉ)

14. kapitola

Pomaly som sa prezliekla do šiat a rozmýšľala som nad doplnkami. Čo sa k nim hodí? Chvíľu som si nad tým lámala hlavu, keď vtom niekto zaklopal.

„Heslo?“ zasmiala som sa.

Už dávnejšie sme sa s babami dohodli na hesle pred vstupom do izby. Samozrejme sme sa tvárili, že vstupujeme do klubovne v Rokforte a heslo je potrebné, aby nás dnu vpustila tučná pani z portrétu.

„Styles je sexi,“ odpovedala so smiechom Lucy a vstúpila do izby.

„Heeej, to je zlé heslo,“ rozosmiala som sa a rozbehla som sa k nej, aby som ju objala.

„Čo tak?“ odvetila mi Lucy s úsmevom.

„Ja len, som rada, že si tu. A vyzeráš bombasticky! Tá zelená ti sekne!“ usmiala som sa na ňu.

Naozaj vyzerala nádherne. Mala krátke zelené kokteilky doplnené čiernymi náramkami a jemným náhrdelníkom. K tomu jednoduché čierne sandálky s remienkami. Zelená sa jej hodí k jej dlhým ryšavým vlasom, vyzerala ako lesná víla.

„Ó ďakujem, ty si tiež na zahryznutie,“ odvetila Lu.

Zasmiali sme sa, keďže ma ešte medzi tým pošteklila.

„Ale ešte tomu niečo chýba,“ prižmúrila oči a skúmavo na mňa pozrela.

„Už viem!“ vykríkla odrazu a prešla k mojej šperkovnici.

Chvíľu sa v nej prehrabovala a potom našla to, čo hľadala.

„Tieto náušnice sa presne hodia k tvojim šatám,“ podala mi náušnice, ktoré som od nej dostala ako suvenír z Indie.

„Tetka, od ktorej som ich kupovala povedala, že majú magickú moc,“ povedala s vážnou tvárou.

Usmiala som sa na ňu a podišla som k zrkadlu, aby som sa obzrela.

„Naozaj sa k nim hodia. Páni, ako keby si to tušila už v Indii, že ich budem potrebovať.“

„Som proste génius,“ povedala a nahodila pózu primadony. 

„Ten najsupergénius,“ rozosmiala som sa a šťuchla som do nej.

„Mali by sme už ísť, je dosť hodín,“ povedala  napokon Lucy a pobrala sa k dverám.

„Ok, poďme teda po Naty, asi sa ešte chystá.“

Vyšli sme z izby a  zamierili sme k tej Natynej. Nestihla som ani zaklopať, keď sa otvorili dvere a vyšla z nich moja mladšia sestra.

„Čaute kočky,“ zazubila sa.

„Nooo, dnes si sa teda vážne prekonala,“ pochválila ju Lucy.

„Ách Naty, vyzeráš úžasne,“  rozplývala som sa nad ňou.

„Aj vy ste nádherné,“ usmievala sa na nás.

„A čo tak skupinové objatie?“ opýtala sa nás Lucy.

My sme sa rozosmiali a objali sme sa.

„Ok, baby, volala mi Ash, vraj nás o 5 minút bude čakať pred našim domom s autom a máme si švihnúť,“ povedala Naty.

Ešte stále sme stáli pred jej izbou a tak sme sa pobrali dole do haly.

„Ona chce akože šoférovať v opätkoch?“ opýtala sa ironicky Lucy.

„Niee, čo sii? Má vlastného šoféra. Jej otec jej ho na dnes vybavil.“

„Fíí, niekto sa teda má,“ zapískala Lucy.

„Ozaj Naty, treba dať vedieť mamke, aby vedela kde sme, keby náhodou volala,“ povedala som sestre a zároveň som sa prehrabovala v kabelke a hľadala som mobil.

„Do kelu, zabudla som si ho v izbe,“ zanadávala som.

„To neva, ja jej pošlem smsku,“ odvetila Naty a už niečo ťukala do mobilu.

Ani nie o 5 minút sme začuli trúbenie spred domu a tak sme sa pobrali ku vchodu. Ešte som skontrolovala, či sme nikde nenechali zapnuté svetlá a zamkla som.

Keď sme nasadli do auta, zvítali sme sa s Ashley, ktorá sedela vedľa šoféra. Ten nám venoval jeden silený úsmev a vyštartoval smerom na večierok.

„Baby, ja sa už tak teším. Chápete? Budú tam 1D.  Možno sa s nimi aj zoznámime. Och bože, som šťastná,“ rozplývala sa Ash. 

My tri sme sa len na seba pozreli a mali sme čo robiť, aby sme nevybuchli do rehotu.

„Aaale čo tam 1D,  ja som skôr zvedavá na tých športovcov čo tam budú. Napríklad mohol by sa tam ukázať aj taký ..hmm..David Beckham,“ povedala Naty a síce sa to snažila hovoriť vážne, akosi sa jej to nedarilo a my sme sa skoro neudržali od smiechu.

Ashley si zjavne nevšimla, že si z nej Naty robí prču: „Čo si padlá na hlavu? 1D je predsa iná liga! Beckham je už starý a…“ chcela pokračovať, no my sme už vybuchli do smiechu a nevedeli sme sa prestať smiať.

Dokonca sa k nám pridal aj šofér.

„Heeej, vy ste kozy,“ otočila sa k nám Ash, vyplazila na nás jazyk a tiež sa rozosmiala.

Bola to príjemná cesta, dokonca sa aj ten šofér rozhovoril. Mimochodom volal sa Sean, presne ako môj strýko., ktorého som už nevidela celú večnosť. Keď som si uvedomila, že sme zastali, otvorila som dvere.

„Hej, slečna, to tu chcete naozaj vystúpiť?“ zvolal na mňa Sean.

Keď som sa spamätala uvedomila som si, že sme zastali na semaforoch. Obliala ma červeň a ja som sa poriadne zahanbila. Dievčatá sa samozrejme išli popukať od smiechu.

„No haahaaa, fakt vtipné,“ dodala som mierne urazeným tónom, ale potom som sa aj ja začala smiať.

O takých 10 minút sme zastavili, ale to už vystupovali aj dievčatá, keďže sme už boli konečne na mieste. Rozlúčili sme sa so šoférom, ktorý nám zaželal krásny večer, a vydali sme sa smerom k červenému kobercu.

„Pripravená?“ opýtala sa ma Lucy.

Poriadne som sa nadýchla: „Áno,“ odvetila som a všetky štyri sme naraz vykročili. 

Čaaute :) Veeeľmi ma teší, že čítania a hviezdičky pribúdajú :) Ste faaakt super :))

A teraz k príbehu. Ospravedlňujem sa vám, že sa v tejto poviedke dosť často vyskytujú súvislosti s Harrym Potterom. Som totiž veľká potterheadka :D

Na obrázku sú Lucy a Naty :) Mel bude až v ďalšej časti :)

Sľubujem, že v nasledujúcej kapitole sa dozviete viac- či sa vôbec tí dvaja zaľúbenci nakoniec naozaj stretli :))