I love my destiny (POZASTAVENÉ)

20. kapitola

“Čo si si priala?" opýtal sa ma Harry s úsmevom.

"To ti nemôžem povedať, lebo sa to nesplní," šťuchla som doňho.

"Ó, tak v tom prípade ti ani ja nemôžem povedať, čo som si želal," povedal a provokačne sa na mňa usmial.

"Ale…ale to je iné!" zakoktala som sa a tým som ho poriadne rozosmiala.

"To teda nie je," odvetil a zdvihol moju ruku k jeho perám a priložil na ňu svoje hebké pery.

Začudovane som sa naňho pozrela a so smiechom som sa spýtala: "Čo to bolo?"

Opätoval mi úsmev a odvetil: "Len som tie bozky chcel trošku ozvláštniť."

"Takže ti mám taký bozk na ruku dať aj ja?" chytila som ho za ruku a  tvárila som sa, že mu ju idem pobozkať.

No po chvíli som sa rozosmiala, keď som uvidela jeho výraz  a musela som sa chytiť za brucho, lebo ma od toho smiechu rozboleli všetky brušné svaly.

"Už som sa zľakol, že to myslíš vážne," zasmial sa, keď pochopil, že som žartovala.

"Ok, tak teda ak ti to nebude prekážať, ja ti dám len taký praobyčajný bozk," povedala som s úsmevom.

Chvíľu sa tváril, že premýšľa, čo odvetiť, ale potom sa na mňa usmial a nahol sa ku mne. Pomaly sa medzi nami vytratilo tých pár centimetrov, ktoré nás od seba delilo a naše pery sa spojili. Vychutnávala som si jeho sladké pery, ktoré jemne láskali tie moje. Keď sme sa od seba po niekoľkých minútach odlepili, zahľadel sa mi do očí a mne na tele naskočili zimomriavky.

“Mel, ja…som taký šťastný, že som ťa stretol. Keď som sa ti vtedy v parku prvýkrát zahľadel do očí, mal som pocit, akoby som ťa už poznal. Niečo mi našepkávalo, že jednoducho patríš do môjho života a ja ťa potrebujem.”

Usmiala som sa, lebo som si uvedomila, že sa mi moje želanie, ktoré som si pred niekoľkými minútami želala, začalo plniť.

“Harry, u mňa je to rovnaké. V ten deň som ťa vôbec nevedela dostať z hlavy a potom na tom koncerte..myslím, že to nie je náhoda, že sme sa znova stretli."

"To je osud," odvetili sme naraz a keď sme si to uvedomili, obaja sme sa rozosmiali.

"Som rád, že to pociťuješ rovnako," usmial sa na mňa.

"Detto," odvetila som mu s úsmevom.

"Harry? Asi by som už mala ísť domov. Možno je už Naty doma a ešte chcem zavolať mamke..," povedala som a jemu sa náhle vytratil úsmev z tváre.

"Chápem, tak ťa teda odveziem, aj keď by som bol šťastnejší, keby si ostala dlhšie."

Jemne som ho pohladila po líci: "Ďakujem.”

Chytili sme sa za ruky a pomaly sme vykročili k parkovisku, ktoré bolo pri mieste, kde sa konal večierok. Novinárov tam už bolo pomenej a tak sme bez problémov nastúpili do auta a vyrazili sme. Cesta nám ubehla dosť rýchlo, čo ma dosť mrzelo. Už teraz viem, že mi o pár minút bude chýbať jeho prítomnosť.Keď zastavil pred domom, pozrel sa mi do očí so smutným pohľadom.

“Mel, sľúb mi, že sa uvidíme čo najskôr,” chytil ma za ruku.

“Sľubujem Harry," odvetila som mu a stisla som mu ruku.

Pozerali sme si hlboko do očí a moje dýchanie sa takmer zastavilo, keď sa ku mne priblížil a palcom ma pohladil po perách. Následne na to ma pobozkal. Po rýchlom, ale vášnivom bozku som otvorila dvere auta a chcela som vystúpiť, no oslepili ma blesky foťákov a kým som sa spamätala, obkolesilo ma pár novinárov.

“Vy ste nová priateľka Harryho Stylesa?”

“Ako ste sa spoznali?”

“Poznáte sa už dlho?”

“Dali ste sa s ním dokopy kvôli jeho sláve?"

Keď som počula poslednú otázku, mala som pocit, že sa mi na pár minút zastavilo srdce. Doteraz mi ani na um nezišlo, že by si niekto mohol myslieť niečo také.

Do čoho som sa to dostala? pomyslela som si smutne a otočila som sa k autu. Harry tam ešte stále čakal a ja som mu naznačila, že to zvládnem a že môže ísť. Smutne sa na mňa usmial a odišiel. Rýchlo som prešla popri tých otravných hyenách a snažila som sa ich ignorovať. Boli neskutočne dotieraví a ja som sa už ani nesnažila zakrývať si tvár, keďže to nemalo cenu. Bolo mi z nich zle.  Keď som za sebou zavrela vchodové dvere, uľavilo sa mi.

"Ách, bol to tak nádherný večer a tí bastardi to vedia tak pokašľať!" povedala som nahlas.

“A ja som sa čudovala, čo znamenajú všetci tí novinári pred domom. Takže sú tu kvôli tebe?" prekvapila ma svojou prítomnosťou mama.

"Och mami, ty si už doma? Myslela som si, že prídeš až pozajtra," odvetila som zarazene a srdce sa mi prudko rozbúchalo.

"No keby si mi ty alebo tvoja sestra odpovedali aspoň na jeden zmeškaný hovor, tak by si vedela, že prídem už dnes," pozrela sa na hodinky "teda včera.”

Pozrela som sa na ňu  previnilým pohľadom.

“Tak vysvetlíš mi už konečne čo sa to tu deje? A kde si nechala Nataly? Myslela som, že ste spolu!" zvýšila hlas a ja som nevedela, kam sa mám pozrieť.   

Rozmýšľala som čo jej mám odvetiť a v hlave mi priam šumelo. Bola som šťastná, že mama neovláda legilimenciu, lebo po tom, čo by sa dozvedela, by ma asi stiahla z kože. Samozrejme pomaly, aby som poriadne trpela a aby som si uvedomila svoju chybu. Uvedomovala som si, že už som dospelá a nemá dôvod ma takto kontrolovať a byť voči mne taká prísna, ale ako každý rodič aj ona často používala otrepanú frázu Kým žiješ pod mojou strechou, bla bla bla...Z myšlienok ma vytrhlo jej podupkávanie nohou. 

"Stále čakám Melany Jane!" zavrčala na mňa svojim prenikavým hlasom a mne v tom momente pripomínala temnú vílu Banshee. 

Vedela som, že ide do tuhého, keďže ma oslovila aj mojim druhým menom, čo robila len veľmi zriedkavo a to hlavne vtedy, keď bola fakt nasratá.

"Ehm, no ja..eh..vieš, chcela..teda chceli sme,.." opäť som sa odmlčala, lebo všetky moje výhovorky, ktoré som si za ten čas, čo sme tu stáli vymyslela, boli mizerné.

Čaute krásky :) Trošku kratšia časť, ale to znamená, že nová kapitola bude skôr :)) Teda mám to aspoň v pláne :D Tú legilimenciu mám z HP ako ste si isto už všimli. Potterheadka sa jednoducho nezaprie! :D

Musím vás upozorniť, že prídu aj časti, kedy ma budete chcieť ukameňovať a tak vás upozorňujem, aby ste sa už na to vopred psychicky pripravili :D Ale ešte je časuuu :D 

Dúfam, že pribudnú nejaké hviezdičky a komenty. Ani si neviete predstaviť, ako to človeka dokáže nakopnúť a potešiť. Minule som vďaka vám napísala super uzmierovaciu časť a verte, máte sa na čo tešiť!! :D Ale to už predbieham, už nič nepoviem! :D 

Love ya, darlings :)))