I love my destiny (POZASTAVENÉ)

18. kapitola

Harry

Nemohla predsa zmiznúť! pomyslel som si. Ešte raz som sa poobzeral a keď som ju nevidel, zamieril som k terase. Stála pri zábradlí a pozerala sa do diaľky. Nebola však sama, robil jej spoločnosť nejaký týpek. V žilách som pocítil nával adrenalínu a pomaly som sa k nim približoval.

“Nie, prepáč, ale nemám záujem," počul som ako mu odvetila na nejakú jeho zjavne priblblú otázku.

Podišiel som ešte o kúsok bližšie a započúval som sa do ich rozhovoru.

"Prečo nie? Som tu sám a všimol som si, že ani tebe nikto nerobí spoločnosť. Čo tak si niekam vyraziť?" povedal ten hajzel a obzeral si ju tým svojim chlípnym pohľadom.

Mal som chuť k nemu priskočiť a jednu mu vraziť. No musel som sa krotiť, momentálne si nesmiem dovoliť žiadne škandály. Tak som len čakal, čo mu na to odpovie Mel.

"Prepáč, ale som zadaná," najprv som si myslel, že to, čo práve povedala, myslí vážne, ale potom som si všimol jej prekrížené prsty a pousmial som sa.

"Ale no taak, nikto sa o tom nemusí dozvedieť," chytil ju ten bastard za ruku.

To som už nevydržal a podišiel som k nim, chytil Mel okolo pása a opýtal som sa jej: "Nejaký problém zlatko?"

Vďačne na mňa pozrela a pritúlila sa ku mne. Cítil som ako jej silno bije srdce a tak som si ju pritisol k sebe ešte tuhšie.

"Nie Harry, všetko je v poriadku. Len sa rozprávame," odvetila mi s úsmevom.

Pozrel som sa na toho debila a zdvihol som obočie. Ten zdvihol ruky na znak kapitulácie a vyhovoril sa, že si ešte musí ísť niečo vybaviť a zdrhol. Aj keď sme už ostali sami a už ju nikto neotravoval, nepustil som ruky z jej pása a ona neprotestovala.

"Ďakujem ti. Si môj záchranca," usmiala sa na mňa a pozrela mi hlboko do očí.

Zase ma prepadla chuť ju pobozkať. Jej pery boli tak vábivé. Pomaly som sa k nej približoval.

“Mel, ja už idem domov, som  unavená a ešte k tomu ma neskutočne v tých blbých topánkach bolia nohy," ozval sa niekde pri nás dievčenský hlas.

Do frasa! Prečo mi ten bozk nikdy nevyjde?! hneval som sa.

Mel ma hneď pustila a odtiahla sa.

“Och, dobre Lucy, mám ísť s tebou?" opýtala sa jej a ja som sa pozrel na jej kamarátku, ktorá si nás premeriavala s úsmevom na tvári.

"Nie, nie. Príde po mňa Mike, už som mu volala. Tak sa teda majte a Harry" pozrela sa na mňa "prosím daj pozor na moju kamarátku," po mojom prikývnutí sa usmiala a otočila sa na odchod.

"Počkaj Lu," zastavila ju Melany "nevidela si Naty? Ja som ju vôbec nestretla, mobil som si zabudla doma, takže jej nemôžem zavolať a mám o ňu strach."

"Naposledy som ju videla s Niallom. Určite je s ním," upokojovala ju.

Vtom som do rozhovoru vstúpil aj ja: "Mel, neboj, nájdeme ju. Zavolám Niallovi."

"Ach, no dobre. Viete, bojím sa o moju malú sestričku," zasmiala sa Mel a Lucy dodala "Síce už nie je až taká malá, ale chápem ťa. No nič deťúrence, idem. Majte sa," žmurkla na nás a odišla.

Mel sa ku mne pomaly otočila a znova sa do mňa vpíjala tým svojim podmanivým pohľadom.

"Harry, zavoláš prosím Niallovi?" opýtala sa ma a ja som potriasol hlavu, aby som sa z tej hypnózy, ktorú mi spôsobovali jej oči prebral a vytiahol som mobil.