Na Pospas Nočným Morám ✔

23. Časť

Únava zosadala na moje viečka, ktorým nepomohla už ani druhá káva tohto rána. Ručička hodín ukazovala takmer osem hodín ráno, čo znamená, že som hore už cez pomaly 4 hodiny. Slnko sa dralo cez rolety okien, potichu som ho pozorovala a vychutnávala si to sväté ticho. Snažila som sa rozmýšľať, no moja myseľ bola veľmi nevyspatá, aby niečo vymyslela. Odpila som z kávy a rozhodla sa pre rannú sprchu, ktorá by ma mohla prebudiť, keďže káva zlyhala.

Odraz mojej osoby v zrkadle ma už viac neodradil. Zvykla som si na svôj utrápený odraz, sklenené oči alebo na tvár, ktorá žiarila nezvyčajnými odtieňmi na zdravú pokožku...

Pomalými, neunáhlenými krokmi som sa dostala do vane, zatiahla záves a následne pustila prúd horúcej vody. Užívala som si každú sekundu kľudu. Medzi prstami som napenila šampón, ktorý by som radšej zjedla, ako sa s ním umyla.

Umytá som bola už celá, ale nechcelo sa mi vyliesť von z pod toho prúdu horúcej vody. Len som tam stála, nechala horúce kvapky vody skúmať moju pokožku a zo zavretými očami vnímala len zvuk dopadajúcej vody.

Vypla som prúd vody a nahmatala uterák, do ktorého som sa zabalila. Mokré vlasy som si vyšúchala druhým uterákom, aby mi z nich nekvapkala voda. Mäkký uterák padol na zem a ja som si navliekla tepláky s voľným tričkom. Posledný pohľad som venovala zrkadlu a vyšla von z kúpeľne. Oprela som sa o linku, nahliadla cez pootvorené okno, kde sa hrnulo mnoho ľudí, no neviem kam, keďže bolo pól deviatej v sobotu ráno. Začula som odomykanie dverí, takže som sa ihneď otočila.

Na chvíľu ma premkol strach, no tento pocit zmizol ihneď, ako sa vo dverách zjavila štica blonďavých vlasov, ktorá šeptom nadávala. Zvieral veľkú tašku, pravdepodobne s nákupom. Uchechtla som sa a ďalej ho pozorovala.

Vyzul sa, zobral tašku a išiel do kuchyne, kde som stála, takže si ma všimol.

,,Nevedel som, že už budeš hore," povedal, pri čom si ma starostlivo obzrel. ,,Nemohla som spať," zamrmlala som.

Pricupitala som k nemu a nahliadla cez plece do tašky. ,,Načo si to kúpil?" Neskrývala som záujem. Marcus si povzdychol a následovne sa otočil čelom ku mne.

,,Mám ti povedať, že si ako kostra alebo si si to už všimla v zrkadle?" Môj pohľad som sa snažila nenaviazať s tým jeho, takže som radšej odcupitala na barovú stoličku. Sadla som si, oprela sa o svoju ruku bradou a pozerala sa na linku. Periferne som videla ako položil tašku na zem a prišiel oproti mne len s tým, že nás delila linka.

,,Sofia, prosím." Podvihol mi prstami tvár, pričom uchopil bradu. Ihneď sa môj pohľad stretol s tým jeho.

,,Ja... nespal som, premýšľal som celú noc, pretože viac ťa tu tomu psychopatovi nenechám," povedal seriózne, až ma skoro pichlo pri srdci z vážnosti tohto rozhovoru. ,,Viem, čo ti spravil," šepol.

V tom momente som mala taký stach a radosť zároveň.

,,Bol som za sestrou v nemocnici."

Ihneď ako dopovedal túto vetu som vedela presne všetko.

,,Chcel som ti vybaviť nejaké vitamíny, takže som šiel za ňou a hádaj čo?" Nachvíľu sa odmlčal, no pohľad nespustil. ,,Sestra bola zvedavá, takže som jej ukázal tvoju fotku. Spoznala ťa, že ste sa pred asi dvomi týždňami, možno viac, zrazili na chodbe. Akurát išla za doktorkou, ktorá robí na chirurgii. Myslím si, že ďalej vravieť nemusím."

Ťažko som prehltla. Nič som nehovorila, pretože Marcus vyzeral tak, že ešte neskončil so svojim prísnym prejavom, takže som len vyčkávala, čo príde.

,,Myslel som si, že sa to stalo len raz," povedal, pričom sa zahľadel mimo mojich očí. ,,Nie viackrát..." šepol.

,,Marcus," začala som, no nedokončila, schladil ma jeho pohľad už len pri vyslovení jeho mena.