Na Pospas Nočným Morám ✔

24. Časť

,,Eh, ahoj," zamrmlala som do telefónu, pričom na druhej strane zostalo hrobové ticho. Presne ako som čakala. Vedela som, že to nezloží, takže som len čakala, kedy odpovie.

,,čo je?" Trochu ma z jej tónu hlasu zabolelo v hrudníku, ale ignorovala som to, keďže som sa nepotrebovala hádať, ale udobriť. Pomaly som sa nadýchla a vydýchla. Hlavne v kľude.

,,Chcela by som sa porozprávať," povedala som opatrne. Zahryzla som si do pery a napäto čakala na odpoveď, ktorá zatiaľ neprichádzala. Zostalo hrobové ticho, ktoré vypĺňalo len naše dýchanie.

,,Nie," znela jej odpoveď. Okamžite som sa zatvárila, ako by ma niekto oblial vedrom studej vody, no to nemohla vidieť, takže som rýchlo hľadala odpoveď.
,,Prečo?"
,,Tráv si čas s Thomasom predsa," odvrkla. ,,Ale-" prerušilo ma pípanie hovoru na znak, že bol ukončený.

Rozplakala som sa. Pár pevných rúk ma zachytil a prichýlil na hruď, pod ktorou sa skrývalo bijúce srdce.

,,Neznáša ma," zavzlykala som. Objal ma ešte pevnejšie. ,,Netrep hlúposti. Len je..." odmlčal sa na chvíľu ,,nahnevaná," dopovedal so starosťami v hlase.

Naďalej som bola v Marcusovom náručí, pokiaľ mi nezazvonil telefon.

,,Áno?" spýtala som sa do telefónu. Chvíľu zostalo ticho, no potom som počula jemný šum a nakoniec sa z druhej strany ozvalo: ,,No dobre teda," povedala Nina. Rýchlo som si utrela slzy z tváre a odpovedala bez myšlienkovo. ,,Môže byť dnes v našej kaviarni?" opatrne som povedala.

,,Dobre ale nedávam ti viac ako hodinu. Stretneme sa o štvrtej. Buď tam presne."

Chcela som ešte niečo povedať, ale než som stihla otvoriť ústa, zostalo na druhej strane ticho s prerušovaným zvukom, čo znamenalo že hovor bol ukončený. Zrakom som zablúdila k Marcusovi.

V jeho očiach žiarila radosť, no zároveň pochyby a strach.

,,Čo jej chceš povedať?" Spýtal sa. Posadila som sa na sedačku, vzdychla si a zakrútila hlavou.

,,Pravdu."

*

Práve som kráčala do našej obľúbenej kaviarne. Chodievali sme sem pomerne často, keď sme sa ešte bavili. Vždy sme tu viedli dlhé rozhovory o kamarádstvách chlapcoch problémoch a rôznych iných vecí. Zahliadla som známu tvár, ktorá mi naznačovala že Nina je už tu.

Pomaly som sa blížila k jej stolu. Vykračovala som si vyrovnane, no moja myseľ vybuchovala. Vôbec sa nezmenila. Stále mala ten prísny pohľad, za ktorým skrývala nežnosť, lásku a pochopenie. Mrzelo ma, že práve tento prísny pohľad začala používať už aj pri mne.

Pozdravili sme sa tichým ahoj. Sadla som si, zložila ruky na kolená a zhlboka sa nadýchla.

,,Asi chceš vedieť prečo si tu." Povedala som. Jemné kývnutie mi stačilo na pochopenie, tak som sa lepšie usadila a a porozmýšľala s čím začnem.

,,Viem čo si o mne myslíš. Myslíš si že som sa zachovala ako totálna krava... Hovorím ti o jednom chalanovi, že je to čistý debil a že ho nechcem a nakoniec s ním začnem chodiť. Nie je to tak, ako si myslíš. Je to omnoho zložitejšie...

Začalo sa to pomerne násilne. Nechcem to tu veľmi rozoberať, ale povedzme si úprimne, vydieral ma, mlátil má a nesprával sa tak slušne ako na verejnosti...

Začalo sa to tým, že si ma raz počkal v uličke. Chcela som mu to vysvetliť že ho nechcem, že s ním nechcem nič mať, ale on to nepríjmol a vtedy má prvýkrát udrel.

Začalo sa to len jednou fackou, no pokračovalo to niečím horším. Musela som začať bývať u neho, pretože nemohol riskovať, že by som chodila za niekým iným. Samozrejme pri jeho striktnom režime by som sa neodvážila ani vyjsť z domu bez povolenia... Zoberiem to tak v skratke. Bolo to veľmi zlé, veľa násilia, veľa neželaného sexu veľa fraktúr a mnoho ďalších vecí. Preto s ním chodím, pretože nemám na výber."