Na Pospas Nočným Morám ✔

39.Časť

,,Syn nosím dobré správy!"

Za chlapcom prišiel jeho otec vysmiaty od ucha k uchu.

Samozrejme, že zmetený Marcus si to nevedel vysvetliť, že čo sa deje, ale istým spôsobom úsmev jeho otca ho donútil usmiať sa tiež, lebo jeho otec bol sám o sebe pozitívny človek a hlavne taký, že keď sa usmeje, človek má tiež nutkanie sa usmiať. Jednoducho má nákazlivý úsmev.

,,Čo sa deje?" Spýtal sa Marcus a jeho otec sa vedľa neho posadil na sedačku.

Stále bol rozžiarený ako slniečko, jednoducho nevedel sa prestať usmievať.

Bol rád, že jeho syn bol práve u nich doma na návšteve.

Zmyslel si, že len tak ich príde pozrieť. pretože mu prišlo. že už dlho sa s rodičmi nevidel, no po pravde to nebolo dlhšie ako týždeň a ihneď ako si sadol na sedačku ho jeho otec prepadol zs nákazlivým úsmevom, ktorý ale nosil často.

 ,,Ideme do Heestera!" povedal a chlapec sa len prekvapene pozrel.

,,Čože? Ale to sa ti ako podarilo? Myslel som, že keďže sa tam stále hľadá, že to tam nebude prístupné verejnosti," povedal a jeho otec len prekrútil očami.

,,Nedajbože ma môj syn podcenil? Marcus, ja som policajt... Zabudol si? Síce mi zakázali pracovať na Sofiinom prípade, ale preto to má nejaké tie výhody. Vybavil som nám, že môžeme ísť k našej studničke, ako sme to vždycky robievali každý rok a ani dnešný predsa nemôže byť výnimka!" povedal a potlapkal svojho syna po pleci.

,,To naozaj?"Prekvapene sa spýtal chlapec svojho otca.

,,Presne tak, choď sa pobaliť a za chvíľu vyrážame!" povedal veselo muž a Marcus sa ihneď začal baliť do lesa na výpravu so svojím otcom.

,,Marcus ale musíš si zobrať zbraň," povedal jeho otec a Marcusa len prekvapenie zatváril.

,,Prečo by som si mal zobrať zbraň?" zatváril sa zmätene, pretože naozaj nevedel dôvod.

,,Síce som vybavil, že tam môžeme ísť, ale potom pod podmienkou, že budeme obidvaja ozbrojení pre každý prípad. A ty zbrojný máš, takže nevidím v tom problém, pretože istota je istota synku, ale netvrdím, že ju budeme musieť využiť, je to len pre opatrnosť."

Chlapec len prikývol a išiel do svojej izby pobaliť sa.

Väčšinu vecí mal vo svojom byte, ale stále mal dostatok veci u seba doma, takže sa nemusel vracať do svojho bytu pre nejaké veci, pretože všetko potrebné mal aj doma.

Vybral zo šuflíka zbraň a skontroloval koľko má nábojov.

Zobral pre istotu ešte jeden plný zásobník a zastrčil si zbraň do riflí.

Jeho otec nevedel, že mal ešte jednu zbraň v byte, ktorú si kúpil sám, ale si povedal, že by to tak malo zostať.

°

Marcus s jeho otcom sa pomaly vybrali do lesa na cestu.

Zo začiatku kráčali popri ceste, no potom pomaly sa cesta zmenila na nerovný terén skladajúci sa z blata, kameňov a iných hornín a začala sa pomaly napájať na les posianý zeleným porastom.

 Obidvaja sa smiali, jednoducho medzi nimi kolovala dobrá nálada a obidvaja si to istým spôsobom užívali, pretože pre obidvoch to bolo celkom depresívne obdobie, hlavne pre Marcusa, kvôli jednej dievčine, ktorej meno určite nemusíme spomínať, ale obidvaja sa tak trochu cítili divne, keď kráčali do prvých korún lesa zvaným Heester.