Na Pospas Nočným Morám ✔

6. Časť

Môj spánok bol pretrhnutý neznámym zvukom. Marcus pri mne neležal. Pozrela som sa na hodiny. 03:17.
,,Haha, aký čarovný čas," Ironicky som povzdychla.

Buchot sa ozval znova. Pravdepodobne išliel z kuchyne. Pomaly som vstala z postele a išla do kuchyne. Zobrala som si nožnice zo stolíku. Pre krajný prípad, pretože som bola vystrašená. A to dosť. Predstavte si, že vás v noci zobudí buchot. Strašidelné....

Išla som chodbou a zhrozila sa. Zrkadlo bolo rozbité a dvere od skrine rozlámané na márne kúsky.

Veľmi som sa bála. Bol to pohľad ako z horroru. Pomaly som prezerala každú izbu. Marcusa som v žiadnej izbe nenašla. Avšak zostala mi ešte kuchyňa. Zastavila som pred zavretými dverami. Bála som sa. Môže tam byť niekto. Alebo niečo.

Otvárala som dvere. Bola tam strašná tma. Nič som nevidela. Zasvietila som svetlo. V ten moment sa vo mne prebíjali pocity paniky. Ležal tam Marcus v kaluži krvi. Bezvládne a bez žiadných známok života. Kolená sa mi podlomili. Spadla som na zem. Moje kosti boli zrazu ťažké ako keby boli z kovu. Kľačala som tam a pozerala na neho. Po štyroch som sa k nemu priblížila a znažila sa ho zobudiť. Chcela som vidieť ako sa nadýchne, ale prišla som neskoro. Bol tam mŕtvy. Myseľ sa mi nahrnula otázkami. Prečo on? Prečo ja? Čo sa stalo? Kto ho zabil? Kedy sa to stalo? Ako sa sem niekto dostal? Plakala som. Strašne som plakala. Hladkala som ho po vlasoch. Záchranku bolo už zbytočné volať, keďže bol už úplne studený a k tomu ani nemal pulz... Moja mama je sestrička, čiže tieto veci priebežne ovládam. Musel tam ležať už asi dve hodiny. Mal podrezané hrdlo, takže zomrel rýchlo. Vykrvácal. Ale jedno mi aj tak nešlo do hlavy. Keď tam leží už asi dve hodiny ako to, že som počula z tadeto zvuky? Začala som mať divný pocit. Niečo mi tu nesedelo.

Sedela som pri ňom už 10 minút, keď v tom som začula, že v byte nie som sama. Zvuk išiel z chodby. Vstala som a hľadala niečo na obranu. Čokoľvek. Nožnicami by som sa asi veľmi neubránila.

Našla som nôž. Bol veľmi ostrý, takže som sa cítila celkom nebezpečne. Zvuk bol čím ďalej viac hlučný. Približovalo sa to ku mne. Kľúčka od dverí sa začala hýbať. Krv v tele mi vrela a srdce mi chcelo explodovať. Dvere sa otvorili a v nich stála postava z mojich nočných mor.

Postava urobila dva kroky dopredu a ja som spoznala kto to bol. Bol to Patrik!

,,P-Patrik?" Povedala som roztraseným hlasom. Veľmi som sa bála. Mal v ruke zbraň.

,,Aha koho to tu máme. Našu Sofinku! " Ešte raz ma tak osloví, tak ho tým nožom zabijem.
,,A u koho tu je? U Marcusa! Lebo ona je štetka a musí sa mu hneď natreť do postele! Však?" Ešte silnejšie zovrel pištoľ.

,,To nie je pravda! Nebola by som tu, nebyť teba!" Zakričala som na neho.
,,Nebyť tohto posraného kreténa už je po tebe! Lebo on ťa miluje, on ťa musí zachrániť. Nebyť jeho, nemám túto špinavú prácu. No aspoň, že už nebude otravovať." Mala som slzy na kraji. Takže ho zabil... A Marcus mu povedal že ma miluje? Nie... pochybujem.
,,Keby si nebol sprostý, tak by sa toto nestalo! To si mi nevedel povedať, že ma miluješ? Tvoje náznaky boli totiž zlé. Nevšimla som si ani jedného. Tak mi povedz, nemohol si mi to povedať?" Krv mi prúdila stále rýchlejšie a myslím si, že srdce mi bylo tak silno a hlasno, že ho Patrik musel počuť.
,,Bola si pre mňa všetkým!! No teraz, neznamenáš nič... A za to môžeš ty! Robil som všetko len aby si si ma všimla!!! Za to tuto princ Krasoň luskol prstami a hneď ťa má. Ale toto ťa bude mrzieť. Odmietla si veľkého Patrika Whestlyho, takže si to budeš musieť vyžrať!" Rozbehol sa oproti mne a pištoľ mi priložil na spánok.
,,Parik, ale ja ťa milujem!" Nechcela som zomrieť, takže som to musela skúsiť. Vysloviť to klamstvo, ktoré možno rozhodovalo o mojom živote.
,,Čože? To naozaj?" Spýtal sa s úsmevom, ale zbraň stále spočívala na mojom spánku.
,,Áno!" Falošne som sa usmiala.
,,Takže budeš moje dievča?" Spýtal sa.
,,Veľmi rada!" Venovala som mu dlhý, ale falošný bozk.
,,Poď ideme ku mne." Viedol ma za ruku. Posledný krát som sa pozrela na Marcusa a opustila so slzami v očiach kuchyňu.

V chodbe som využila príležitosť. Strčila som ho a začala utekať so slovami:
,,Nikdy s tebou nebudem! Si vrah a násilník!" Rozutekala som sa smerom k dverám od bytu. Preskakovala som veľké črepy rozbitého zrkadla. Ani som sa nenazdala a stála som medzi dverami od bytu. Otočila som sa, že sa pozriem, či Patrik za mnou nebeží, no to som nemala spraviť.

Otočila som sa a pohľadom som zablúdila na Patrika. Už bol na nohách a pozeral sa na mňa.

,,To máš za to ty mrcha!"

Cítila som ako mnou preletela guľka. Spadla som na zem. Cítila som strašnú bolesť v mojom bruchu. Krvácala som. Vedomie som pomaly strácala. Svet bol čo raz temnejší. Potom som videla len tmu. Nie...

,,Aaaaaaaaa!!" Zakričala som z celej sily.
,,Čo sa deje?" Spýtal sa Macus s rozospatým tónom a starosťou v tvári.
,,Ty žiješ! Akoto?! Čo sa vlastne stalo? Ja to nechápem!" Obzerala som sa dookola, registrovala realitu...
,,To bude dobré Sofia.. som tu, žijem. Bola to len veľmi zlá nočná mora. Neboj. Pšššttt.... " utešoval ma. Jeho jemné dotyky vo mne vyvolali bezpečie. Pomaly si so mnou ľahol.

,,Neboj. Som tu. Zdravý a pri tebe. Nemusíš už plakať." Hladkal ma. Moje náreky boli tichšie aj s triaškou, až na koniec úplne utíchli. Ešte viac som ho obímula a pokúsila sa zaspať tento raz už kľudným spánkom.