MÃTĒ SÕŪŁ

THRĒĒ

Zoznámenie
( hore dom Michelle)

Pohľad Michelle

Včera má volali rodičia domov . Bolo neskoro večer . Viem že ten vlk je moja spriaznená duša , ale nie som na to pripravená . Ale ja som prosím zoznámime sa s ním . Ja nie a buď už ticho !

Dnes idem zas k jazeru dúfam že ho nestretneme . Je to moje najobľúbenejšej miesto . Mame som povedala že idem von . Berie to už ako samozrejmosť .
Vyšla som von s domu . Našla som papierik pri dverách . Zobrala som ho do ruky a začala čítať .

Duša splynula v jedno

Tvoj odchod ranil moju dušu,
vernosťou až za hrob
znie mi v ušiach sľub.
Zmocňuje sa ma pocit smútku ,
žiara tvoja oslepuje môj zrak,
niečo ma do diaľky ťahá,
viem že to je láska .
Šťastne som pristál,
opäť kráčam po zelenej tráve,
bosými nohami.
Naše srdcia hrali jeden akord,
keď sa nám pohľady stretli ,
mal som strach že tá nenájdem .

Čoskoro si po teba prídem Vlčica
-J
Dočítala som papier . Ó aké dojímavé . Nehovor . Ideme sa prebehnúť .

Za chvíľu som stála pevnými labami na zemi .
Prišla som k môjmu obľúbenému miestu .
Ukľudnovalo má to ticho naokolo .
Za sebou som zacítila zas vôňu škorice a zimného jablka . Otočila som sa a za mnou stál ten istý vlk . Moja spriaznená duša presnejšie povedané . Otočila som hlavu naspäť a odfukla si . Vlk prišiel ku mne bližšie . Stál vedľa mňa . Pozrela som naňho a on na mňa . Posunul sa ďalej a premenil sa na človeka .

Pozerala som naňho s úžasom . On je prekrásny bože môj . S tým musím súhlasiť .
Vypracované telo . Sivo blond vlasy . Modré prenikavé oči . Už ich nemá desivo červene .
Podišiel ku mne a kľakol si „ môžeš sa premeniť ? " áno premeňme sa . Keď inak nedáš .

Premenila som sa na človeka ....

Pohľad James

Ujistil som ju že je v bezpečí . Premenila sa .
Pozeral som na ňu ako na prvé stvorenie kto kedy vidím . Je dosť vysoká . Štíhle telo , vlasy sivé a dlhé , žiarivé modré oči a plne pery .
Celá je prekrásna . Takú akú som si ju predstavoval .

Podišiel som k nej „ konečne sa môžme porozprávať a nemusíš mi utekať ." Usmial som sa . Ona pozrela na mňa „ prepáč že som utekala ale som raz taká ." To som si našiel teda dievča . Spriaznenú dušu !!! Dobre dobre
sorry „  Ja som James William O'Ryan Dark a ty ?" Poškrabala sa na ruke „ Ja som Michelle Lauren Lee ." Usmiala sa „ ahm mala by som ísť lebo má budú rodičia zháňať ."  Prekrútil som očami a nahodil smutný pohľad „ dobre ale ja si po teba prídem , poď odprevadím ťa ."Pozrela na mňa „ ahm tak okay ." Povedala tichým hlasom „ mňa sa nemusíš báť ja ti neublížim ."

Po pár minútach sme boli stále ticho . Dotkni sa jej prosím . Nemám povolenie v ľudskej podobe Billy . Tak sa o to pokús . Dobre pokúsim sa ale nič nesľubujem „ môžem sa tá dotknúť keďže no veď vieš môj vlk ."
Zastali sme „ povolím ti ale pod jednou podmienkou ." Povzdychol som „ počúvam ťa ."
Zaškerila sa „ prídeš po mňa až neskôr ."
Ja „ chcel som prísť po teba zajtra ale ." Pozrela na mňa s zdvihnutím obočím „Dobre prídem neskôr . Tak pozajtra ?." Usmiala sa „ ale do vtedy ťa nechcem vidieť je ti to jasné ?"
Kyvol som hlavou na náznak áno . No už sa jej dotkni .

Podišiel som k nej a zobral som jej pravú ruku do mojej . Išiel som ju objať ale odsatilo má to . Jásne dovolila sa mi dotknúť len ruky .
Ak vlcica dovolí spriaznenej duše sa dotknúť jedného miesta tak to ostane navždy .
Zamrmlal som „ to nemyslíš vážne len jedno miesto ?" Usmiala sa víťazne „ buď rád že aspoň to , už sme tu tak sa máj ."
Zakričal som za ňou „ počkaj !" A pritiahol si ju za ruku „ aspoň že toto si mi povolila . Prosím nech mi tu chvíľku ." Vzdychla si a chytila mi aj druhu ruku . Takzeee môžem chytit už 2 miesta . Tesim sa ako vlča . Hahaha veľmi smiešne . Zobral som jej ruky a dal na moju tvar . Trochu tomu nechápala ale po čase pochopila . Nechala ich tam aspoň dobru minútu „ musím ísť zbohom ."

Odišla . Ani som sa jej nespýtal ako sa jej páčil ten maly list . Veď ja sa jej to spýtam ...

Whoooo dnes 2 časti ❤️
Budem rada za vote ❤️ a komentáre .
Zatiaľ sa majte
- D