,,Nie som v tej hre dobrý, Tae," namietal Yoongi keď som zapínal svoj notebook. Vedel som, že ho Overwatch neberie, ale ja som sa potreboval zlepšovať.
,,Yoongi, len dve hry," zadíval som sa naňho psími očami. Zhlboka si povzdychol chlapec vedľa mň...
,,Yoongi, Yoongi, Yoongi!" triasol som mojím spiacim spolužiakom, ktorý ležal vedľa mňa na lavici. Nižší blonďatý chlapec nadvihol hlavu a s rozospatými očami sa na mňa pozrel. Vyzeral ako keby ho niekto práve teraz hodil do našej reality a ten pád ho veľmi bolel.
,,Čo sa deje?" pretrel si svoje oči a opäť sa pozrel na mňa. Držal som v rukách mobil a usmieval sa ako slniečko.
,,Pozri, pozri," pchal som mu telefón s upozornením do tváre, ,,streamuje!"
,,Tae, stremuje každý deň, na obed a potom večer," otrávene si ľahol späť na lavicu. Bez rozmýšľania som otvoril Twitter, kvôli ďalšiemu upozorneniu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Yoongi, Yoongi, pozri," začal som s ním opäť triasť. Ani sa neunúval zodvihnúť, len pootočil hlavu na mňa a pozrel sa na telefón, ktorý som mu dal pred tvár.
,,Daj to ďalej, veď nevidím, keď mi to nalepíš na nos," zamračil sa. Možno sa pýtate, prečo je taký, ale to už tak jednoducho je. Nikdy nebol moc priateľský, ale za to, keď už sa s ním priatelíte, nikdy vás nesklame a urobí pre vás všetko.
Telefón som mu oddialil kúsok od hlavy a on zažmúril oči, aby niečo uvidel.
,,Aj subgames dáva každý deň. Tae, prosím, môžeš ma zobudiť až keď niekomu pôjde o život?" svoju hlavu opäť zahrabal do rúk, ktoré mal od lakťov položené na lavici.
,,Fajn," zamrmlal som a zapol si Seagullov stream.
V ruke som držal telefón s pusteným streamom a absolútne nevnímal okolie. Aj keď som nemal zapnutý zvuk, stačila mi web kamera. Mladý dvadsať ročný chalan, aktuálne s blond vlasmi, ktorý hráva moju obľúbenú hru, mi zamotal hlavu. Nepoznal som ho osobne. Nevedel som, ako sa volá skutočným menom. Ako jediné som vedel, koľko má rokov a že je z Busanu. Trávil som veľa času na jeho streamoch. Čo ma ale fascinovalo najviac, bol jeho skill v hrách. A hlavne v Overwatch. Tú hru hrám už tri roky a snažím sa ako najviac len viem, ale bohužiaľ sa z Goldu 5 neviem dostať vyššie. Seagull je aktuálne Dia 3, a tým pádom patrí k tým dobrým. Chcelo ho už veľa tímov v esporte, ale on ich odmietal. Keby začal hrávať profesionálne, tak by nemal život. Aspoň on to tak vraví. Dormy esportových hráčov sú síce krásne a luxusné, ale tento luxus si vyberá daň v podaní neustáleho trénovania, nevídanie rodiny či kamarátov, ba dokonca niektorí tréneri svojím zverencom zakazujú vzťahy. Úprimne sa mu nečudujem, že tieto ponuky neprijal. Za to si to vynahradil na streamoch, kde sa naozaj snaží byť dosť často. Má to ako full-time prácu a podľa čísel mu to celkom šlo. Denne tam mal okolo dvadsať tisíc ľudí, piatky a soboty niekedy aj tridsať. Veľmi som ho obdivoval a posledné mesiace som sa snažil dostať čo najvyššie, aby som tie sub games mohol hrať s ním. So zvyšovaním ranku mi pomáhal Yoongi, i keď ho tá hra v poslednom čase nebavila. Bol som ale rád, že bol ochotný celé večery sedieť so mnou za počítačom a hrať. Niekedy sme hrali uňho, niekedy u mňa, ale väčšinou hrávame každý doma, cez teamspeak. Hrávali sme celé noci, aby som sa dostal tam, kde som chcel.
