𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•9•

Zvládať školu a pritom trénovať bolo ťažšie, ako som si myslel. Keď som sa konečne dokopal k učeniu, vždy napísal Seagull, a tak som išiel hrať.

Prešli dva týždne od toho, čo som v tíme. Dozvedel som sa samozrejme aj viac o turnaji. Do Tokia letíme na 9 dní. Netušil som, že to malo byť tak veľa, ale po Seagullovom vysvetlení som to pochopil.

Celkový turnaj trvá 7 dní, počas ktorých sa prechádza vyraďovacími kolami, čo znamená, že každý deň hráme s iným tímom, a ak by sme mali také šťastie a prežili štvordňové sito, máme šancu na semifinále a potom následný boj o prvé tri miesta, čo sa koná v nedeľu.

Preto odlietame v nedeľu a vrátime sa až na nasledujúci týždeň v pondelok. Aj keby sme vypadli hneď na začiatku, ten turnaj sa oplatí pozerať. A v nedeľu by sa nám v noci odlietať nechcelo. To sa radšej vyspíme a pôjdeme na ďalší deň.

Ale od tohto všetkého ma delil jeden dôležitý deň, na ktorý som sa začal pripravovať mesiac dopredu. Teda, to som si celý čas nahováral. Biely odtieň moje steny v izbe bol omnoho zaujímavejší ako celé učenie. Dokonca som sa zamyslel, ako môže tá mucha sedieť na stene a nespadnúť z nej. Nakoniec som si ju obľúbil a keď omylom vletela do pavučiny v rohu mojej izby, bolo mi jej ľúto. Fridrich, tak som tú muchu nazval, bojoval zo všetkých síl, no pavúk sa k nemu nemilosrdne blížil, aby jeho krátky život ukončil, za čo si hneď po Fridrichovom usmrtení zaistil smrť v podobe vysávača a stal sa z neho bezdomovec. Kto vie, možno si urobil nový dom vo vnútri vysávača, ak to samozrejme prežil, a žije tam so svojou rodinou doteraz. Možno by mal toho vraha niekedy skontrolovať.

Každopádne, všetko bolo zaujímavejšie ako učenie. Väčšinou to vyhral mobil alebo sledovanie zverstva žijúceho na stenách mojej izby.

Yoongi na tom nebol inak. Chodil ku mne s domnienkou, že sa naučí viac ale nebolo tomu tak. Do maturity nám zostávali dva týždne a my sme začali panikáriť. Jeden víkend nám zachránil Seagull s Jiminom a Jieun. Prišli k nám a išli sme do neďalekej reštaurácie. Potrebovali sme sa odreagovať. Jimin už nebol tak dotieravý a dokonca sa vedel s nami rozprávať aj bez najmenšej známky úchylných poznámok. Samozrejme, poznámky na ostatných si nenechal ujsť. Ako napríklad to, že či ma mama už prestala kojiť, či Yoongi dočiahne na kuchynskú linku alebo kedy Jieun konečne dá Seagullovi. Občas vedel byť pekne otravný.
,,Takže Yoongi," oslovil ho Seagull, ,,už si sa rozhodol či s nami ideš?"
,,Taehyung vám nič nehovoril?" otočil sa n mňa. Úplne som zabudol im povedať, že Yoongi ide.
,,Och," vyšlo zo mňa a chytil som sa za hlavu, ,,ide, nebude ešte problém s izbami však?"
,,No, máme rezervovaných šesť izieb, ja mám spoločnú s Jieun, a vy máte samostatné," ozrejmil to.
,,Ak by nebolo už voľné, Yoongi môže byť na izbe so mnou," nerád spávam sám, keď som ďaleko od domova. Je to pre mňa divný pocit byť sám a vedieť, že naokolo je plno cudzích ľudí.
,,Pozriem sa, čo sa dá s tým robiť, lebo ten hotel už bude naozaj preplnený. Je to najbližší hotel k budove, kde sa to koná," poškrabal sa na hlave a vytiahol mobil.
,,No," začal po chvíli ticha, ,,ako som vravel, žiadna voľná izba. Nebude vám vadiť, ak to bude izba s manželskou posteľou? Iné už bohužiaľ neboli."
,,Ja som s tým v pohode," pozrel som na Yoongiho, ktorý prikývol na znamenie, že aj on s tým problém nemá. Jimin sa len zamračil.
,,Jasné, veď vy spolu normálne spávate," odfrkol urazene, ,,aj ja mám manželskú posteľ, pokojne môžeš prespať aj u mňa," nevinne zaklipkal očami Yoongiho smerom, na čo sme všetci pretočili očami.

***

Blížil sa termín maturít, posledný týždeň a ja som bol s nervami v koncoch. Popravde som už ani len netušil, čo som sa učil. Veci, ktoré som vedel, som zabudol. Zmieril som sa s tým, že končím, že nezmaturujem, dokonca som aj mamu na to začal nenápadne pripravovať. Dovi môj krásny sen, že sa dostanem na školu svojich snov a do vytúženého mesta. Zbohom Tokio a turnaj, zbohom krutý svet, zbohom všetci milovaní.