𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•12•

Ráno som sa zobudil na to, že mi bolo teplo a neskutočne ma bolela noha. Otvoril som pomaly oči, keď ma oslepilo slnečné svetlo. Neznášal som rána, kedy ma zobudilo ranné slnko, ktoré vám vypaľovalo sietnice. Keď som si trochu zvykol, zistil som dôvod, prečo mi je tak telo. Yoongiho ruka bola obmotaná okolo môjho trupu, telo mal natlačené k tomu môjmu a jeho horúci dych narážal na môj krk. Pomrvil som sa, ale tak, aby som ho nezobudil. On si ma len pritiahol bližšie a oprel si bradu o moje rameno. Vzal som jeho ruku a odložil ju na bok a snažil som sa dostať z jeho zajatia. Nakoniec nesúhlasne zamrmlal, otočil sa na druhý bok a pokračoval v spánku. Vydýchol som si. Posadil som sa na okraj gauča a prešiel si rukou po tvári. Vlasy mi padali do očí a tak som si ich prehodil len na jednú stranu, aby mi až tak nezavadzali. Pohľad mi skončil na mojej nohe, ktorá stále bolela.

Vstal som, vzal som barle a pomaly prešiel do kuchyne, kde sedela mama za stolom.
,,Dobré ráno," pozdravil som ju, na čo sa n mňa usmiala a tiež sa pozdravila. Z poličky s liekmi som vybral lieky od bolesti a vodou som jednu tabletku zapil. Sadol som si k nej a zívol som si.
,,Raňajky?" pozrela sa na mňa mama, ,,Alebo to boli tie lieky?"
,,Myslím, že ešte hladný nie som," chytil som sa za brucho, ktoré bolo od večera ešte stále plné.
,,Mal by si aspoň niečo zjesť," postavila sa od stola a svoje jedlo nechala na tanieri, ,, a Yoongi bude tiež hladný, keď sa zobudí," pozrela sa smerom do obývačky.
,,Fajn, ale niečo malé," odpovedal som jej. Začala z chladničky vyberať ingrediencie a ja som vedel, že to 'niečo malé' nebude.

Odpíjal som si z vody a pozeral do mobilu. Jungkook mi ešte večer písal, že či je Yoongi v poriadku a ako je na tom moja noha. Prišlo mi milé ako sa staral. Pravdepodobne sa tak stará o každého svojho kamaráta. V tom mi napadlo, o čom sme sa včera bavili. Vie to, už to vie! Bál som sa, že by to niečo na našom priateľstve zmenilo. Ešte aj tá Jiminova poznámka, že ho 'žeriem očami'. Nemyslel som si, že som až taký nápadný, Veď som sa naňho ani poriadne nepozrel. Teda, snažil som sa naňho nepozerať. Niekedy mám pocit, že Jimin má oči, aj so svojím smiešne malým nosom a ušami, všade. Všade kam sa pozrieš ho vidíš a všetko čo povieš počuje. Samozrejme na to všetko má odpoveď. A popri tom stíha robiť Yoongimu zo života peklo.

Za to je Jungkook úplný opak Jimina. Nepoznal som ho síce dlho a ani až tak dobre, ale moje predstavy o ňom sa mi potvrdili. Na nič sa nehral, tak ako vystupoval na internete, bol aj v skutočnosti. Bol milý, láskavý a priateľský. K Jieun sa správal ako k princeznej. Boli ten párik, ktorý keď stretnete na ulici, poviete si 'Och, tí sú ale zlatí'.

A to ma štvalo. Nemalo, nemohlo, ale štvalo. Nemal som na to právo, boli to len moje sebecké pocity, ktoré ma užierali každú chvíľu čo som ho videl. Už buď s ňou, alebo aj bez nej.

Bol som až taký zúfalý, že som si to jedného dňa hľadal na internet 'Ako mám prestať niekoho milovať'. Našiel som len dievčenské stránky, kde sa 'skúsená psychologička' snažila dievčatám poradiť. Z pár prečítaných článkov mi vyšlo jediné. Nemám sa s ním stretávať, lenže to je problém. Mal som chuť do jednej z poradní napísať, keď som si uvedomil, aké úbohé to je. Sám sebe som sa vysmieval, aký zúfalec som. Keď som o tom hovoril Yoongimu, len prikyvoval hlavou na znamenie, že to chápe, ale mal som skôr pocit, že umieral zvnútra. Pravdepodobne ho to užieralo a ani sa mu nečudujem. Niekedy som sa aj ja prichytil, že sa správam ako pubertiačka.

,,Dobré ráno pani Kim," z rozmýšľania ma vytrhol Yoongiho chrapľavý, rozospatý hlas.
,,No dobré ráno Yoongi," pozrela sa naňho a hneď vrátila svoj pohľad pred seba.
,,Nechcel by si sa, ehm," zastavila sa, ,,obliecť?"

Všimol som si, že Yoongi mal na sebe len boxerky a tričko. On si pretrel oči a pozrel sa na seba a začervenal sa. Utiekol naspäť do obývačky, kde si rýchlo obliekol nohavice a vrátil sa naspäť do kuchyne.