𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•16•

Týždeň. Celý týždeň sa mi neozval. Nemal som čo robiť, dokonca aj Tan keď ma videl, schovával sa, lebo som s ním tak často chodil von, až ho to znechutilo. Myslel som si, že je to nemožné, ale opak bol pravdou.

Celé dni som presedel doma za počítačom a hral som. Nie že by ma to nebavilo, ale keď Jungkook odišiel do posilky alebo za Jieun, nemal som čo robiť.

Gyu sa stále vypytoval na Yoongiho a mne dochádzali výhovorky. Všetkým bolo divné, že sa tu už takú dlhú dobu neukázal.

Možno týždeň nie je veľa, ale mojej rodine to bolo dlho. Ako som vravel, iných kamarátov nemám a oni to veľmi dobre vedeli.

„Je Yoongi chorý?” spýtala sa mama.
„Nie mami, nechaj to tak,” podložil som si rukou hlavu a do úst si dal lyžičku cereálie s mliekom.

Bola sobota ráno a mama odchádzala do roboty. Zostal som teda doma sám so súrodencami. Jun akurát schádzala dole schodmi, keď sa mama začala obúvať.
„Pohádali ste sa? Ak áno, mali by ste si to vyrozprávať,” pokračovala v svojej reči.
„Mama, povedal som aby si to nechala tak, viem ako si mám svoje problémy riešiť,” postavil som sa a pristúpil som do chodby, kde som sa oprel o stenu.
„Mal by si to vyriešiť čo najrýchlejšie, nemôžeš celé dni pozerať do počítača,” vzala si kľúče od auta, upravila si vlasy a znovu pozrela na mňa.
„Zlatíčko, myslím to vážne, ty potrebuješ jeho a on teba, ste najlepší priatelia,” pohladila má chrbtom ruky na líci, na čo som sa usmial. Spomenul som si, ako to robievala keď sme bol malý a smutný. Ako keby jej dotyk prebral všetok smútok a mne bolo lepšie.
„Nemusíš sa báť mami,” usmial som sa na ňu a pobozkal ju na líce. Aj ona sa usmiala a zamávala na odchod. Jun si ju ani nevšimla, akurát mala hlavu v chladničke a hľadala niečo na jedenie.

Vrátil som sa do kuchyne a Jun si poslal sadnúť s tým, že dnes raňajky pre ňu a Gyuho robím ja. Prichystal som si suroviny a vajíčkové omelety a pustil sa do varenia.

Gyu o pár minút tiež schádzal schody do kuchyne a s maličkou ručičkou si pretieral ospalé očká.
„Dobré ráno,” zašomral, „mama už išla?” s Jun sme prikývli.
„Chcel som ju pozdraviť,” odul spodnú peru a posadil sa k Jun, ktorá si niečo ťukala do telefónu.
„Môžeš byť prvý, kto ju privýta,” Guy sa doširoka usmial so slovami 'To je skvelý nápad'.

Keď som dovaril, dal som jedlo na taniere a položil ich pred nich. Obaja sa do nich vrhli. Ja som zatiaľ išiel vyvenčiť Tana a porobiť veci, ktoré robila väčšinou mama keď je doma. Noha bola relatívne v poriadku. Vzal som prádlové koše z mojej a ostatných obývacích izieb v dome. Pretriedil ich na farebné čierne a biele a naložil práčku. Poustielal poperiny v izbách a vrátil sa naspäť do kuchyne, kde už Jun umývala riady. Všetci sme už ako tak mali rozdelené úlohy keď mama odišla do roboty. Gyu zbieral hračky, ktoré nechal v obývačke, Jun utierala prach a ja som čistil kuchyňu. Išlo to doslova samo a okolo obeda som už vysával spodok a Jun následne vrch domu. Gyu sedel pri TV a pozeral nejakú rozprávku.

Zohriali som jedlo, ktoré mama nechala v chladničke a rozdelil ho pre nás troch. Všetci sme sadli za stôl a najedli sa.

Po obede mi napísal Jungkook, či nejdem hrať. Jun išla von s kamarátkami a Gyu zostal doma. Súhlasil som s Jungkookovou ponukou a Gyu sa potešil, že ma zas môže sledovať ako hrám.

Vybrali sme sa teda do mojej izby. Gyu si doniesol stoličku a sadol si vedľa mňa a s nadšením čakal kým sa mi zapne počítač.
„Ideš hrať so Seagullom?” spýtal sa ma. S úsmevom som prikývol.
„Yoongi bude hrať svami?” teraz som pokrútil hlavou na nesúhlas. On si iba ťažko povzdychol a oči vrátil naspäť na obrazovku, kde som zapínal teamspeak.
„Môžeš tu byť ale budeš potichu aby si nás nerušil, okay?” Gyu pokýval hlavičkou a a uvelebil sa na stoličke najpohodlnejšie ako vedel.