𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•6•

Vzal som do rúk zošity, ktoré mi podával. Zostal chvíľu stáť a škrabal sa na zátylku. Nevedel som, či začne prvý on alebo to nechá na mňa. Preto som tam aj ja stál v tichosti a sledoval ho. Ruky som si vložil do vreciek na kraťasoch, aby som sa trochu upokojil, no nepomáhalo to.
,,No," odrazu zo seba vydal jemný hlas, ,,ja, j-a, by som už mal ísť." otočil sa na päte. Taehyung, musíš to urobiť ty.
,,Počkaj," zastavil som ho. Otočil ku mne len hlavu a opäť sa mi zadíval do očí.
,,Myslím, že by sme sa mohli ísť na chvíľu prejsť," oznámil som mu, na čo sa mojím smerom otočil úplne a prikývol. Otvoril som dvere, odložil som zošity na odkladací stolík, vzal som si topánky a vybral sa za Yoongim.

Vyšli sme na chodník a vybrali sme sa smerom k parku. Boli sme obaja ticho. Nechával som mu šancu začať prvý, ale keď sa ani po desiatich minútach neozval, začal som ja.
,,Stretol som tvojho brata."
,,Viem," pokýval hlavou a ďalej sme pokračovali v chôdzi.
,,Prečo si mi nepovedal, že sa vrátil?" pozrel som sa naňho.
,,V poslednej dobe sme sa veľmi nerozprávali," skonštatoval.
,,Očividne," išlo to z neho ako z chlpatej deky. Vyzeralo to tak, že aj on aj ja čakáme, že sa ten druhý ospravedlní. Ja som ale povoliť nechcel. Trval som si na tom, čo som povedal. JA SA OSPRAVEDLŇOVAŤ NEBUDEM!
,,Jae vravel, že ste sa rozprávali."
,,Správne," náš rozhovor trval zatiaľ len pár sekúnd, no mne to pripadalo ako večnosť.
,,A tiež vravel, že by som sa mal ospravedlniť," zastal a pozrel sa na lavičku, ktorá stála od nás pár krokov. Vybral sa k nej a sadol si. Nasledoval som ho. Zostal som ticho sedieť a čakal som, ako bude ďalej pokračovať.
,,Taehyung," povzdychol si po chvíli ticha, čo medzi nami nastala, ,,ja sa vážne nechcem hádať, nerád to robím, som ochotný sa ti ospravedlniť, ale z časti by si sa mal aj ty."Zostal som naňho pozerať. Za čo by som sa mu ja mal ospravedlňovať? Za to, že si uprednostňoval Seagulla pred nim? Pako ...
,,Budem rád ak začneš," narovnal som sa. On sa oprel lakťami o svoje nohy a pohrával sa s prstami na rukách.

,,Prepáč, že som na teba tak vyletel v tom bistre. Možno som to mohol povedať jemnejšie, ale už ma to unavovalo. Celé tri dni si o nikom a ničom inom nehovoril. Seagull tamto, Seagull hento, hrali sme so Seagullom toto a vyhrali sme toto,... Prišlo mi to ako keby to teraz bolo len ty a Seagull," pravou rukou si drtil prsty tej ľavej, až by som povedal, že ho to bolelo, keď ju odrazu pustil.
,,Čo blázniš, veď sme boli ten víkend celú sobotu spolu," zamračil som sa naňho.
,,Taehyung, robil som ti operku!" pokrútil hlavou a ironicky sa zasmial.
,,Myslel som si, že ti to neprekáža a že máš Gyuho rád," dotklo sa ma to hlavne za môjho brata, ktorý ho tak veľmi obdivuje.
,,Gyuho mám rád. Tak som to nemyslel, prepáč," chytil sa za hlavu, ,,ide o to, že ty si celý deň niečo robil a ja som ti zabavoval súrodencov."
,,Chápem, ako to myslíš," zložil som ruky k sebe a voľne som ich položil do lona, ,,neprišlo mi to divné, lebo skoro každú sobotu, keď mama robí, si bol u nás."
,,Áno, ale potom sme spolu niekam išli, teraz si jednoducho išiel hrať!"
,,Prestaň sa tváriť ako keby som bol tvoja frajerka," zamračil som sa naňho. Stuhol.
,,Prosím?" otočil sa na mňa, ,,Čo si to povedal? Prídem za tebou, v úmysle ospravedlniť sa, čo som podotýkam urobil už dva krát, a čo od teba dostanem? To je v pohode? Aj ja sa ti ospravedlňujem? Nie, samozrejme že nie, dostávam len ďalšie osočovanie."

Postavil sa z lavičky a namieril si to z parku preč. Postavil som sa a utekal za ním, keď som ho dobehol, položil som mu ruku na rameno: ,,Yoongi počkaj, fajn prepáč."
,,Ospravedlňuješ sa zo slušnosti?" nadvihol obočie.
,,Čo? Nie. Naozaj sa ti úprimne ospravedlňujem za moje správanie," dal som mu na plece aj druhú ruku a za pozeral sa mu do očí.
,,Dokonca aj teraz prebieha zápas a ja som tu s tebou. Keď sa vrátim, Seagull ma zabije, ale vidíš, som tu," snažil som sa mu všetko objasniť.
,,Ty teraz hráš?" prekvapene na mňa vyvalil oči.
,,Áno," skrčil som nos nad predstavou ako mi Seagull bude nadávať, že odchádzam v strede hry.
,,Koleduješ si o ban," skonštatoval. Stuhol som, lebo som si neuvedomil, že by som mohol dostať ban. Nechcel som to na sebe dať vedieť, tak som nahodil kamennú tvár, aby Yoongi nemal znovu pocit, že hra a Seagull mi sú dôležitejší.
,,Bude to prvý, nejako to prežijem," mykol som plecami. Nie, nebol by to prvý ban, ale o tom Yoongi nemusí nič vedieť. ,,Takže, teraz sme v pohode?"
,,Myslím," pousmial sa na mňa a mne odľahlo. Držiac mu ramená som si ho stiahol na svoju hruď do objatia. Pár krát som ho potľapkal po chrbte, čo zopakoval aj on.