𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•19•

Yoongi pov

Taehyungovi sa zatvárali oči a pohyboval sa z jednej strany do druhej. Stavil by som svoju pravú ladvinu, že sa mu točila hlava a on sa snažil udržať rovnováhu. Keď mu hlava nakoniec padla na Jungkooka, mal som sto chutí vziať telefón a odfotiť ho, aby som ho mohol vydierať s tou fotkou do konca jeho života. Pravdepodobne by to bol môj koniec života, ale stálo by to za to.

Predbehol má však Jimin, ktorý mal už v rukách mobil a neobťažoval sa vypnúť blesk. Jungook zamrkal očami z osvetlenia a pozrel na Jimina.
„Čo robíš?” spýtal sa ho.
„Pozri naňho aký je zlatý, musel som túto chvíľku zvečniť,” zasmial sa Jimin a niečo začal do mobilu ťukať.

Taehyung sa medzi tým presunul na Jungkookove nohy, kde si urobil menšie pohodlie. Jungkook zostal prekvapený a splašene pozrel ja Taehyunga.
„Čo to s ním je?” pozrel sa na mňa a ja som iba pokrútil hlavou.
„Ked sa opije je prítuľný,” pohladil som ho po chrbte, „veľmi prítuľný, ku každému.”
„Vidíš Jin? Ber si príklad,” povedal Namjoon a Jin ho prebodol pohľadom.
„Ehm, podpapučník, ehm,” zakašlal Jimin, na čo si podobný pohľad od Joona tiež vyslúžil, „prepáč, nejaký strašný kašeľ ma chytil, mal by som s tým ísť k doktorovi.”

Jungkook nakoniec nechal Taehyunga ležať na svojich nohách. Taehyung sa usmieval zo sna. Keby ten len vedel.

Jimin mi čítal myšlienky a každú chvíľu si ich fotil. Aspoň som nebol ja za toho zlého. Samozrejme, že som ho o tie fotky poprosil a on s veľkým úškrnom na tvári súhlasil.

„Myslím, že by sme už mali ísť, zajtra ráno idem s ním na dávanie dole tej sadry a dúfam, že sa ráno zobudí v normálnom stave,” pretočila som očami a jemne s Taehyungom zatriasol aby sa zobudil. Len odhodil moju ruku z jeho tela a viac sa pritúlil k Jungkookovím nohám. Jimin to samozrejme nezabudol kamerovať.
„Tae Tae, vstávaj,” pokúšal som sa o to druhý krát.
„Nechaj ma,” drgol má rukou a tvar si skryl do Jungkookových strhien. On stuhol a pozrel sa na Taehyunga.
„No ták, musíme ísť domov,” vzal som ho za ruku a snažil sa ho posadiť. Znova bezúspešne.
„Pomôžem ti s ním,” ponúkol sa Jungkook. Prešiel mu rukou po ramene a následne ho chytil a posadil. On sa ale nedal a objal ho okolo ramien.
„Toto je tak gold,” zasmial sa Jimin.

„Fajn, vezmem ho dole a dám ti ho do auta,” postavil sa spolu s Taehyungom, ktorý ho stoj čo stoj objímal. Prichytil ho pod pazuchami a prešiel s ním ku dverám. Obul som mu topánku a následne aj seba.

Otvoril som dvere a v nich stala Jieun, ktorá sa akurát chystala otvoriť dvere kľúčom v ruke. Zostala prekvapene stáť a pozerať sa na nás.
„Ahoj zlatíčko, odnesiem Taehyunga do auta a hneď som hore,” prešiel okolo nej a nechal jej letmý bozk na líci.
„Ehm, okay,” stále tam stála ako obdarená s kľúčom v ruke a pozerala na nás ako na zjavenie.

Prešiel som aj ja okolo nej a nastúpil do výťahu, ktorý Jungkook zavolal.
„Prepáč zaňho, on veľa nepije a keď áno, tak to dopadá nejak takto,” začal som hneď ako sa výťah pohol.
„V pohode, nakoniec, ja som vytiahol víno, je to v podstate moja chyba,” pozrel na Taehyunga a prehrabol mu vlasy, „Bude mať doma veľký prúser?”
„Nie, oplatím mu láskavosť a pôjdeme k nám. Nejak to vyriešim,” pousmial som sa naňho a on prikývol s úsmevom na mňa.

Keď výťah zastavil, vystúpili sme a prešli na parkovisko, kde bolo moje auto. Otvoril som ho a nechal Jungkooka, aby ho posadil na miesto spolujazdca. Pomohol som mu ho pripútať a zavrel som dvere z jeho strany.
„Ďakujem za pomoc, neviem ako by som sem s ním prešiel sám,” nahodil som menší úsmev.
„To nestálo za reč,” chytil ma za rameno a pár krát má po ňom pobúchal. Čo ma ale na ňom štvalo najviac bola jeho výška. To isté bolo aj s Taehyungom. Obaja sú odo mňa mladší a obaja sú vyšší, i keď je pravda, že Taehyung je vyšší aj od Jungkooka. Moja mama ma ale vždy povzbudzovala slovami 'Dobrého býva málo’, čo zaberalo keď som mal nejak desať rokov.