𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•21•

Bez slova sa teda vybral do karavanu a my sme išli do áut. Ja s Yoongim do jeho, Joon, Jin a Hobi do Jinovho a Jisung s Mingyuom do Mingyuovho. V karavane už sedeli Jungkook s Jieun a čakali na Jimina fajčiaceho pred ním.

Cesta bola v pohode. Sledoval som scenériu pred sebou. Stromy sa mihali takou rýchlosťou, že moje oči ich nestíhali sledovať a tak, jediné čo som videl, boli zelené čmuhy. Čím dlhšie sme išli, tým viac stromov, skál a jazier bolo okolo nás.

O nejaký čas sme zastavili. Okolo nás nebolo nič, len les a jazero. Vyzeralo to podobné ako v mojich predstávch. Dokonca aj to mólo, ktoré som si predstavoval vyzeralo rovnako. Tmavé, drevené a dlhé, aby ste pri skoku boli už v hlbšej vode. Bol som zadkom opretý o kapotu auta a bez slova sledoval čajky, ktoré sa zhromaždovali na brehu. Vytiahol som mobil, urobil pár fotiek a tu najlepšiu našom vybral a poslal mame so slovami, že sme dorazili.
„Zasnívaný," zvolal na mňa Jimin, „pohni tým guľatým zadkom a pod nám pomôcť."
„Idem," nemal som chuť odporovať a už vôbec riešiť jeho prezývky, ktoré som si nevedel vyložiť či má uráža alebo chváli.

Jungkook rozkladal látkovú strechu nad vchodom ich karavanu, zatiaľ čo my ostatní sme skladali svoje príbytky.
„Jungkook?" ozval sa Hobi, čím upútal pozornosť nás všetkých, „nemáte voľné miesto v karavane? Jin s Joonom majú len jeden stan a je asi pochopiteľné, že nechcem tam spať s nimi."
„Ale Hobi, konečne by si si užil," neodpustil si Jimin.
„Jedine ak budeš spať pri Jiminovi," odpovedal Jungkook, ignorujúc Jiminové slová.
„Vyber si, užiješ si s nimi, alebo so mnou," mrkol naňho Jimin.
„My máme veľký stan, ak chceš, môžeš spať tu," ozval sa Yoongi. Pozrel som naňho a naspäť na Hobiho.
„Jasné, zmestíme sa tu všetci traja," doplnil som ho.
„No tam si toho teda moc neužiješ," opäť sa ozval Jimin.
„Ak vám to neprekáža," pousmial sa a vybral si veci z auta. Prešiel k nám. Ignorovaný Jimin si len urazene založil ruky, ako malé dieťa a odišiel do karavanu.
„Nebodaj si smutný, že ťa Hobi odmietol," zasmiala sa Jieun, keď okolo nej prechádzal. Teraz pre istotu Jimin ignoroval celý svet.

Keď sme konečne postavili stany a nasťahovali sa do nich, tak sme išli ja Yoongi a Jieun nazbierať do lesa drevo.
„Prečo robíme ženskú robotu?" spýtal sa Yoongi, keď s dlhou paličkou narážal do kríkov okolo seba.
„Pardón?" zaklipala očami Jieun a urazene sa pozrela na Yoongiho.
„Nič proti, ja len, že pri opekaní chodíte poväčšinou drevo zbierať vy," vysvetlil jej. Ja som ich ignoroval a zbieral zdatné kusy dreva, ktoré môžeme použiť.
„Neviem ako vy, ale ja oheň založiť neviem," ohradila sa a prázdne ruky si založila na prsiach. Očividne ani len to drevo zbierať nevieš!
„Hej, lebo si žena, ešte aj z veľkomesta," za to si Yoongi vyslúžil buchnutie do pleca.
„Vieš," pokračoval Yoongi, „za pravdu sa bije." natiahla ruku, ako keby ho chcela znovu udrieť ale uvedomila si jeho slová a tak ruku stiahla a naštvane pochodoval ďalej. Ticho som sa zasmial a pokračoval vo svojej práci.

Keď sme sa vrátili, Jungkook sypal uhlie do ohniska a keby som.nemal.plne ruky dreva, chytil by som sa za hlavu.
„Ako chceš zapáliť uhlie chytrák," zvolal som naňho a on sa otočil mojom smerom.
„Uhm, mám tu podpaľač," ukázal na vrecúško, ktoré držal v ruke.
„Tak to bude trvať dlho," položil som drevo pri ohnisko a rohrabal uhlie na stranu. Bez ďalších slov som vzal papier a menšie drevo z ktorých som urobil menšiu vatru. Vypýtala som si zapaľovač od Jimina, ktorý stál opodiaľ. Jungkook mi podal podpaľač, ktorý som odmietol, lebo som ho nepotreboval. Zapálil som papier, ktorý rýchlo zbĺkol a od neho sa začali odpaľovať menšie kúsky dreva. Keď som si bol istý, že horeli, pridal som väčšie kúsky dreva. Jieun stala vedľa Jungkooka, ktorý má bez slova sledoval.

„Wow," prethol ticho práve spomínaný Jungkook, „Odkiaľ toto vieš?"
„S otcom sme chodievali často opekať," pousmial som sa nad tou spomienkou.
„Už nechodíte?" pokračoval.
„Nie," pozrel som do zeme a pocítil vlnu smútku, ktorá mnou prešla. Hneď na to na mojom ramene pristála ruka. Otočil som sa, aby som zistil, komu patrí. Bola Yoongiho.
„Deje sa niečo?" zmätene sa spýtal Jungkook.
„Ja len," prehĺtol som guču v krku, „Moj otec už nežije."
„Och, tak," pristúpil ku mne a chytil.ma za druhé rameno, „Prepáč, to mi je ľúto."
„To je v poriadku," narovnal som sa a usmial som sa naňho.