𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•22•

Zobudil som sa a do nosa mi udrela korenistá vôňa, zmiešaná s vôňou krásne dozretej hrušky. To ma prekvapilo a tak som otvoril oči. Zaklipal som s nimi, či vidím dobre. Hlavu som mal schúlenú a opretú o Jungkookovú hruď.

Okamžite som ju zdvihol a stretol som sa so spiacou tvárov Jungkooka. Pomaly som sa od neho odsúval, len aby som ho nezobudil, až dokým mu jeho ruka padla na zem. V tom zhone som si nevšimol, že ju mal celý čas ruku na mojom páse. Otvoril oči, ktoré sa stretli s tými mojím.
„Dobré ráno,” zamumlal a rukou si prešiel cez tvár, „to sme tu zaspali?”
„Očividne,” povedal som z bezpečnej vzdialenosti od neho.
„Bolí má chrbát,” povedal keď mu jeho ruka pristála na jeho chrbte.
„Nečudujem sa,” posadil som sa a prešla mnou chladná vlna. Predsa len do teraz som bol zabalený v teple, v ktorom som možno ani nechcel byť. Dobre. Klamal som sám seba. Samozrejme, že sa mi páčilo, ako som sa zobudil, ale to by Jungkook nemal mať priateľku, a nebyť heterosexuál.

„Je mi zima,” posadil sa aj on a rukami si prechádzal po pleciach, pri čom sa trochu klepal, „Nemal som deku? Alebo niečo? Lebo som si istý, že má niečo hrialo.” Prehltol som guču v krku a pohľad som zapichol do zeme. Hanbil som sa? V podstate ani neviem aké som mal pocity. Z jednej strany som bol rád, z druhej ani nie.
„Neviem, asi nie, ja som žiadnu nevidel,” odpovedal som s trochu rozklepaným hlasom.
„Zaujímavé,” prešiel si po vlasoch a vstal. To isté som urobil aj ja.

Vybral som sa do stanu, aby som sa prezliekol. Vošiel som dnu kde Hobi s Yoongim ešte spali. Moju tašku s vecami som mal zabalenú Hobiho telom. Vzal som ušká tašky a jemne za ne potiahol. Ťahal som pomaly aby som ho nezobudil, i keď som sa čudoval, že ho nebolel chrbát, ako na nej ležal. Keď sa zrazu rýchlo otočil, prestal som. Ovynul ruky okolo tašky, nahlas mľaskol a niečo nezrozumiteľné zamrmlal.
„Och,” povzdychol som si a tašku chytil pevnejšie a znovu potiahol.
„Nie mami, nebudem si meniť spodky,” zakričal nahlas. Musel som sa ovládať, aby som sa nezačal smiať nahlas. Yoongi sa na to zobudil. Zodvihol hlavu a s jedným zatvoreným okom sa na mňa pozrel. Musel som sa zasmiať na tom, ako vtipne vypadal.
„Čo sa deje?” spýtal sa jeho typickým ranným chrapľavým hlasom, ktorý som už poznal.
„Hobi mi leží na taške,” ozrejmil som mu situáciu.
„Tak ho zobuď, a nechajte ma spať,” vrátil sa do predošlej polohy a naspäť zaspával. Rozmyslel som si, že budiť ho, bude asi dobrý nápad.
„Hobi hyung,” potriasol som jeho plecom.
„Mmmh,” striasol moju ruku a zamračil sa.
„Hobi hyung, vstávaj prosím,” skúsil som to znova.
„Povedal som, že tie nové sa mi nepáčia,” znova vykríkol ale tento raz sa posadil a otvoril oči.
„Pšššš,” dal som si ukazovák na pery, aby som mu ukázal že má byť ticho.
„Čo sa deje?” povedal už šeptom.
„Obíjmaš moju tašku s vecami,” ukázal som prstom pod jeho telo.
„Jaj, prepáč, tu máš,” usmial sa a podal mi ju. Po mojom ‘Ďakujem’ si naspäť ľahol a spal ako aj Yoongi.

Konečne som vyšiel, už aj s mojou taškou, zo stanu a otvoril ju. Vytiahol som si potrebné veci a hodil ju pre vstup, aby som ich znovu nezobudil.

„Jungkook?” oslovil som ho, keď otváral dvere karavanu.
„Áno?” zastavil sa a pozrel sa na mňa. Vlasy mal strapaté a oči ešte stále mierne napuchnuté. Neviem ako to robí, ale aj v takomto stave vypadal božsky.
„Môžem použiť vašu kúpeľňu?” ukázal som na veci v rukách, kde som mal zubnú kefku a pastu.
„Jasné, poď,” mávol na mňa rukou, aby som ho nasledoval.

Tak som aj urobil. Vošli sme dnu a on mi ukázal kúpeľňu. Vošiel som dnu a okamžite som sa osprchoval, aj keď nerád, lebo som stále na sebe cítil Jungkookov parfém. Keď som vyšiel, zo sprchy zostala mi zima. Rýchlo som sa osušil a obliekol si svoje veci. Umyl som si zuby a vybral sa zo stanu. Boli už síce leto ale rána boli stále celkom chladné.