𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•10•

,,Taehyung," ozval sa slastný hlas pri mojom uchu. Osoba stojaca oproti mne ma hladila na líci a jemne bozkávala môj krk.

,,Ah Jungkookie," zavzdychal som do prázdneho priestoru. Chlapcove oči sa dostali k tým mojim a na perách sa mu vyčaroval krásny, veľký úsmev. ,,Taehyung," povedal moje meno hlasnejšie. Chytil som ho za krk, aby som si ho priblížil bližšie ku mne. ,,Taehyung," blížil sa k mojej tvári. Chvelo sa mi celé telo. Už dlho chcelo ochutnať jeho veľké červené pery. ,,Taehyung," potľapkal ma po líci, na čo som sa zarazil.

,,TAEHYUNG!" otvoril som oči a predo mnou stála mama a rukou mi búchala po líci, ,,Vďaka bohu, myslela som si, že sa ti niečo stalo."
,,Mami?" pretrel som si oči a ešte raz pozrel na ňu. Začala zbierať papiere okolo mňa, ,,Koľko je hodín?"
,,Dosť na to, aby si už vstal," vzal som do rúk mobil, ktorý bol položený na posteli vedľa mňa spolu s hŕbou maturitných tém.
,,Fuck!" zhrozil som sa, keď som pozrel na hodiny. Samozrejme som si od mamy vyslúžil jeden búchanec na hlavu s papiermi, ktoré držala v rukách.

Zamračil som sa a pošúchal si boľavé miesto, ,,Prepáč." ona sa pousmiala nad mojím ospravedlňujúcim pohľadom, ktorý na ňu smeroval.
To nič nemenilo na tom, že o polhodinu mám byť v škole, lebo odpovedám.
,,Mami? Hodíš ma do školy?" Bol deň, kedy sme mali poslednú maturitnú skúšku. Bez toho, aby som čakal na odpoveď, vstal som z postele a začal sa obliekať.
,,Hej, choď do sprchy!" rozkázala mi.
,,Prečo?" pozrel som sa na ňu, keď som sa súkal do oblekových nohavíc.
,,Slinu más zaschnutú na brade, smrdíš a to na hlave sa skôr podobá na vtáčie hniezdo!" utekal som do kúpeľne, aby som sa presvedčil o jej slovách.
,,Kurva!" vyzliekal som nohavice, spolu aj s boxerkami a rýchlo som skočil do sprchového kútu, kde som sa najprv zošokoval studenou vodou a potom obaril horúcou, lebo som ju inštinktívne zapol naplno. Zhúkol som na celý dom. Mama nabehla do kúpeľne, aby zistila, čo sa deje. Keď ma zbadala začala sa smiať a nohavice okamžite zdvihla zo zeme. Vynadala mi, že to žehlila dosť dlho a teraz to všetko len tak dokrčím.

V uteráku okolo pása som behal po dome, keď mi začal zvoniť mobil.
-Tae, kde si? Prišiel som skôr a teba ešte nikde!- bol to Yoongi. Šepkal, ale asi by najradšej kričal, no nemohol.
,,Zaspal som, budem tam o chvíľu," zhodil som zo seba osušku a hľadal oblečenie. Našťastie mi mama všetko pripravila na posteľ.
-Fajn, ponáhľaj sa,- zložil a ja som hodil mobil na posteľ. Poutieral som a učesal si vlasy, aby neboli až veľmi strapaté. Obliekol som si oblek a s rozviazaným motýlikom som sa rozbehol dole po schodoch. Utekal som, čo mi nohy stačili, keď som si uvedomil, že som si v izbe zabudol tašku spolu s peňaženkou a mobilom. Ako som bežal naspäť do izby, na predposlednom schode som sa pošmykol a spadol som. Táto rana privolala mamu, ktorá s hrôzou utekala za mnou.
,,Si v poriadku?" spýtala sa starostlivo. Ťažko som sa postavil opäť na nohy.
,,Som, len ma trochu bolí pravá noha," držal som ju vo vzduchu. Snažil som sa na ňu postaviť aj cez obrovskú bolesť, ktorá ma trápila.
,,Po čo si bežal," spýtala sa ma.
,,Batoh, mám ho v izbe pri posteli," ukázal som smerom do izby. Mama poň išla a ja som sa snažil rozchodiť nohu. Stáť som na nej dokázal, čo bolo dobré znamenie.

Keď mi mama doniesla tašku, krívajúc som sa vybral k dverám, kde som sa obul. Vyšli sme von, nasadli do auta a uháňali sme do školy. Pri vystupovaní mi dala bozk na líce a rukami naznačila, že mi drží palce.
,,Verím ti zlatko, dávaj si pozor," boli posledné slová čo som počul predtým, ako som zavrel dvere. Noha stále bolela, ale ja, odhodlaný, som sa tackal s bolesťou do školy.
Na chodbe som zbadal nervózneho Yoongiho.
,,Chvála bohu, kde si bol?" pristúpil ku mne a ja som sa oprel o stenu. Pozrel si ma od hlavy až k päte.
,,Čo ti je?" zamračil sa, keď zbadal, že mám problém s nohou.
,,Len som spadol, asi to mám narazené," mávol som rukou.
,,Prečo nemáš uviazaného motýlika?" namieril ruky k môjmu krku a začal mi ho uväzovať.
,,Niekedy sa cítim ako tvoja opatrovateľka," zasmial sa a utiahol posledný uzol na mojom krku. Skontroloval som ho s hmatom, a musím povedať, že takto dobre by ho neuviazala ani moja mama.
,,No poď, o chvíľu ideš dnu," chytil ma za ruku a začal ma ťahať.
,,Au, au, pomaly!!!" okríkol som ho. Opäť si ma premeral.
,,Vážne myslíš, že si v poriadku?" prižmúril oči.
,,Hej, prejdem tam aj sám," pustil moju ruku a ja som ho mojím tempom nasledoval.