𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•4•

Sedel som v lavici, rukou som mal podopretú hlavu a vyzeral som ako keby ma prešiel parný valec, nafúkli ma, prešiel ma znovu a ešte ma roztrhali na márne kúsočky. Bol pondelok, deň, ktorý nenávidia snáď všetci ľudia na svete a ja nie som žiadna výnimka. Podiel na mojej únave mal aj ten fakt, že za posledné tri dni som spal dokopy šesť hodín. So Seagullom som hrával každý deň, alebo lepšie povedané, každú noc. Odmietnuť ponuku hrať s ním sa nedalo a cez deň som mal aj iné povinnosti ako spánok. Mám dvoch súrodencov, ktorí sú čipernejší, ako sa zdajú. V sobotu som išiel spať o piatej ráno a o siedmej som mal budíček v podaní dvoch šibalov, ktorí mi skákali po posteli spolu s nadšeným Tanom, ktorý mi veselo oblizoval tvár. Musel som ísť vyvenčiť Tana, poupratovať, strážiť súrodencov, zatiaľ čo mama bola v práci a večer som zas hral. Pomáhať mi prišiel Yoongi. Gyu a Jun ho majú veľmi radi, no Gyu viac. Jun mi raz povedala, že sa Yoongiho hanbí. Skonštatoval som, že to bude kvôli tomu, že sa jej páči. Má jedenásť rokov a v jej veku je to úplne normálne.

Gyu bol z Yoongiho prítomnosti nadšený a nechcel od neho odísť ani na sekundu. Yoongi s ním hral všetky hry čo priniesol, až mi ho bolo ľúto.

Keď Yoongi večer odišiel a moji súrodenci zaspali, sadol som si v mojej izbe za písací stôl, zapol laptop, pustil stream a čakal, či aj v ten večer sa ozve Seagull s ponukou na hru. Stalo sa tak v sobotu, ba dokonca aj v nedeľu, čo presne zapríčinilo moju únavu v škole.

Yoongi vedľa mňa sedel a vyzeral podobne. Netušil som, prečo je on unavený, ale za posledné roky, kedy takto vyzerá takmer dennodenne, som sa už ani nepýtal.

Predo mnou sa mihali tiene. Raz to bol učiteľ, potom žiaci. Mal som tak privreté oči, že som videl akurát ich obrysy. Ak by sa ma niekto niečo opýtal, ani by som mu nerozumel, lebo môj mozog bol v posteli, kde v pokoji odpočíval. Ty bastard, aspoň niekto!

Mohla byť druhá hodina (vážne som si z toho dňa skoro nič nepamätal), keď som zaspal. Prisahám na Tana, že netuším koľko som spal. Zobudil ma Yoongi, ktorý so mnou triasol ako s nejakou hračkou.

,,Taehyuuung, prebuď sa kurva!" Vstal som. Vážne! Len moje oči sa nechceli zmieriť s týmto faktom a zostali stále zatvorené.

,,Taehyung," Yoongi sa začal nekontrolovateľne smiať, ,,Tae, si hore?" odpoveď mu prišla v prikývnutí hlavy.

,,Tak otvor oči," začal sa ešte viac smiať.

,,Snažím sa," on sa mi smial a ja som bol v panike, že nedokážem ovládať vlastné telo. Rukami som sa snažil premydliť si oči, čo nakoniec zabralo a ja som sa mohol pozrieť sa smiaceho Yoongiho s jeho rozkošným gummy úsmevom.

,,Čo ti je tak vtipné?" spýtal som sa rozospatým hlasom, čo mi v tej chvíli tiež prišlo vtipné, lebo môj mozog až teraz zaregistroval aký mám tón hlasu.

,,Ty. Vyzeráš ako rozpučená žaba na ceste," začal sa ešte viac smiať, na čo som sa smial z plných pľúc aj ja. Jeho smiech bol nákazlivý.

,,Prečo si ma teda zobudil?" ešte pár krát som si prešiel po opuchnutých očiach, aby som ich mohol otvoriť úplne.

,,Je koniec vyučovania," oznámil mi to ako samozrejmosť. Prespal som celý deň? Och nie Taehyung, nepýtaj sa v hlave.

,,Prespal som celý deň?" svoje slová som vyslovil nahlas.

,,Áno, prespal. A úspešne," pousmial sa a upravil mi prameň strapatých vlasov, ktorý mi padal do očí.

,,Som hladný," chytil som sa za brucho, ktoré začalo kričať.

,,Nečudujem sa. Môžeme niekam skočiť, ak chceš," odtiahol sa odo mňa a zostal mi pozerať do očí. Nadšene som prikývol a postavil som sa zo stoličky. Zastavila ma ostrá bolesť v chrbte, ktorú som zasyčal.