𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•24•

Taehyung pov

Miešal som jedlo keď som zbadal, že z lesa vychádza Yoongi sám. Mal rýchlejší krok a po Jiminovi nebolo ani stopy. Mal to namierené rovno do stanu. Ospravedlnil som sa u Jina a vybral som sa za ním.

Podišiel som k stanu, kde som počul Yoongiho vyberať niečo z batohu.
„Yoongi?” oslovil som ho. To, že išiel z lesa sám a bez dreva ma znepokojilo. Neznačilo to nič dobré.
„Počkaj,” povedal ráznym hlasom. A tak som zostal čakať pred stanom. Obzeral som sa dookola a zbadal som, ako z lesa vychádza aj Jimin, ktorý za sebou ťahá kus stromu. Prešiel k Jinovi a tam ho nechal ležať. Následne sa vybral do karavanu a tresol dverami. To ma znepokojilo ešte viac. Niečo sa muselo stať. Preklínal som seba a aj Jina, že som zostal tu a nešiel s ním radšej ja.

„Yoongi?” oslovil som ho druhý krát. On však ostal ticho. Po chvíli sa rozopol zips na stane a on vyšiel von.
„Si v poriadku?” okamžite som sa ho spýtal. On sa iba zahľadel do zeme a pokrútil hlavou na nesúhlas.
„Poď,” vzal som ho za rameno a videol ďalej od všetkých. Sadli sme na kamenistý breh, ďalej od všetkých.

„Stalo sa niečo?” nahol som hlavu a donútil som ho pozrieť sa mi do očí. On však vzal pár kamienkov a hodil ich do vody.
„Viem, že sa niečo stalo, videl som Jimina ako zaliezol do karavanu, on sa tam chodí len vyspať, nešiel by tam len tak dobrovoľne,” začal som po chvíli ticha.

„Urobil som blbosť,” povedal potichu, skoro som ho ani nepočul.
„Akú?” nadvihol som obočie a zamračil sa.
„Nechcem o tom hovoriť,” opäť hodil ďalší kamienok.
„No tak, som tvoj najlepší priateľ, mne to môžeš povedať,” strčil som doňho rukou, na čo sa mu na tvári vykúzlil menší úsmev.
„Spal som s Jungkookom vonku,” povedal som naraz.
„Čo si?!” okamžite sa na mňa pozrel s vytreštenými očami. Tvár mu zbledla a hrsť kamienkov mu vypadla z rúk.
„Nie, počkaj, nie tak ako si myslíš,” upokojil som ho. On sa však iba zamračil.
„A-ako teda?” stále vypadal celkom vystrašene.
„Spal vedľa mňa,” sčervenal som ako nejaká školáčka, „v objatí. Zobudil som sa skôr ako on, odtiahol som sa od neho, takže nevie, že má celú noc objímal.”
„Páni, to,” odmlčal sa, „stále to nie je tak hrozné, ako to, čo sa stalo mne.”
„Uz mi povieš čo sa stalo?” drgol som doňho lakťom.
„Ja neviem Tae, všetko sa to stalo tak rýchlo,” zostal som v napätí, lebo som vedel, že sa mi to chystá povedať.
„Vyhonil ma,” povedal zrazu a mne zabehla vlastná slina. Rozkašlal som sa. Dusil som sa, na čo mi Yoongi pobúchal po chrbte.
„Čo prosím?!” vykríkol som, keď sa mi vrátil dych.
„Vidíš? Totálna hlúposť,” červený bol až za ušami a jeho pohľad smeroval na zem.
„Ako? Nemohlo sa to stať proti tvojej vôli, predsa, ty ho neznášaš,” v hlave sa mi prehrávali všetky spomienky, ako sa s Yoongim stále doberali a ako ho vždy odmietal. Potom mi však napadlo, že sa s ním bavil často cez správy. Keby Yoongi niečo k Jiminovi cítil, povedal by mi to. Netajil by to predo mnou.

„Ja neviem, jeho pery sa zrazu objavili na mojom krku, bolo to tak príjemné Tae, podľahol som tomu príjemnému pocitu,” zložil so tvár do rúk, „všetko čo robil bolo vzrušujúce, tak dobré, že som nemal silu ho v tom zastaviť.”
„A čo si spravil potom?” spýtal som sa ho.
„Dal mu facku a utiekol,” zahľadel sa niekam ďaleko pred seba.
„Och,” prikývol som hlavou a pozrel sa naňho, „prečo sa z toho cítiš zle?”
„Ja neviem, je to Jimin, je sukničkár, alebo skôr nohaviciar, neviem ako nazvať človeka kurevníka, ktorý sa zaujíma o nohavice.”
„Nohaviciar,” rozosmial som sa nad tou prezývkou.
„Prestaň, vieš čo tým myslím,” urazene ma od seba odstrčil, „Najhoršie na tom je, že má priateľa.”
„Počkaj, prečo ťa trápi to, že niekoho má?” zamračil som sa, „Tebe sa to páčilo? Preto si mu to dovolil? Nechceš mi povedať ešte niečo?”
„Ja neviem, možno nie je taký blbý, ako som si myslel,” priznal potichu.
„Min Yoongi, ” oslovil som ho celým menom, „ty si sa vari zakukal do Jimina!”
„Ticho, nezakukal, len,” zastavil sa aby vybral správne slová, „sa mi nezdá tak nechutný ako pred tým.”
„To je pokrok, tak v tom prípade prečo sa cítiš zle?” snažil som sa z neho vypáčiť čo najviac informácií.
„Ako som vravel, má priateľa, on pretiahne všetko čo má dieru a dýcha a ja hľadám skôr niečo iné, niečo romantické, niečo vážnejšie, chápeš?”
„Vážne si uvažoval o Jiminovi týmto spôsobom?” vyvalil som naňho oči.
„Ja neviem, možno? Pozri, naštval ma jeho chovaním, preto som sa zachoval tak ako som sa zachoval, najlepšie bude keď sa mu budem vyhýbať.”
„Ako myslíš, je to predsa len tvoj život,” mykol som plecami.