𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•18•

„Seagull, pozor!" kričal Jin a ja, ktorý som bol s Jungkook som sa otočil a strelil som postavu, za ním.
„Ďakujem, poďme dopredu," povedal pokojným hlasom. Sám pre seba som sa usmial a poslúchol som ho. Vybrali sme sa ďalej.

V poslednej dobe sme hrávali veľmi často, či už to bolo na streamoch alebo mimo nich.

Všetok môj voľný čas som venoval hraniu a spávať som chodil neskoro večer. Začal som žiť Jungkookovím štýlom. Cez prestávky, kedy sme nehrali, sme chodili s Yoongim von. Väčšinou sme sa len tak flákali po meste, inokedy sme boli v Busane s Jungkookom, Jiminom a Jieunou.

Teraz však Yoongi ležal na mojej posteli, vedľa neho bol Gyu a hrali spolu niečo na telefóne, kým som svoju pozornosť venoval hre. Započul som len zvuky z Minecraftu a sem tam nejaký Gyuov komentár smerujúci k Yoongimu.

Bol už večer a tak preto ma tu Yoongi čakal. Mali sme ísť niekam jesť. Netušil som kam, Yoongi našiel novú reštauráciu s dobrým Nachos, na ktoré sme sa naozaj tešili.

„V, prebehni to naookolo, ja sa postarám o tých dvoch na strede, Jelly, choď s ním," dával nám príkazy Jungkook a nikto jeho stratégií v hre neodporoval. Jimin, držiaci sa jeho pozície, išiel s ním a Jisung, ktorý hral postavu liečiteľa, aktuálne sa vyberal zo spawnu, lebo ho nedávno zabili.

Hra pre nás vyzerala celkom priaznivo, podľa Jungkookových prepočtov to vychádzalo, že o chvíľku by sme to mohli vyhrať. A tak sa aj stalo. Konečne sme dohrali, aj keď nám táto hra netrvala až tak dlho, ako tie pred tým.

„Takže, ja sa s vami lúčim chalani, aj s vami četík," povedal po konci hry Jimin.
„To už ideš?" ozval sa Jin.
„Hej, lúzri, niekto má aj irl život," odpovedal mu uštipačne Jimin a ja som vedel, že sa strhne ďalšia hádka a dobranie, lebo oponovať Jinovi, je ako dráždiť osie hniezdo paličkou.
„Komu to hovoríš lúzer, ty decko, otcom by som ti mohol byť," s Jungkookom sme prepukli do neuveriteľného smiechu, ku ktorému sa pridal aj Jisung spolu s Mingyuom.
„Hej, máš pravdu, už si moc starý na takéto veci, veď to vidno aj na tom, ako hráš, zabudol si si vziať dnes svoje okuliare?" náš smiech trochu utíchol a počúvali sme ďalej.
„Nie, nemám, tvoja mama mi ich zabudla vrátiť," v chate sa enormnou rychlosťou rozšírilo slovou 'ouuuuuu'.
„Chalani, ja vás zas vyhodím," vyhrážal sa Jungkook s pobaveným hlasom.
„Nemusíš, odchádzam sám," odpovedal urazený Jimin a bez pozdravu odišiel.
„Jin, pohnojil si to," zasmial sa Jungkook.
„Hm, robil som nedávno Kimchi, máme ho naozaj veľa, asi sa u vás neskôr zastavíme," odpovedal mu Jin na čo sa Jungkook potešil.
„Takže dnes bude večera u mňa?" spýtal sa Jungkook.
„Áno, ja donesiem Kimchi a niečo k tomu, ty nám urob len pohodlie," odpovedal Jin.
„Fajn, to by ste aj vy ostatní mohli prísť," po Jungkookovom hlase ostalo tichom, na čo som sa pozrel na Yoongiho, muteol som si mikrofón a dal si dole slúchadlá.

„Yoongi?" oslovil som ho.
„Hmm?" oči mal stále nalepené na mobile a otočil hlavu jedným uchom ku mne, aby ma počul.
„Jungkook nás volá k nemu na večeru, bude ti vadiť ak pôjdeme tam?" spýtal som sa ho opatrne, lebo som vedel, že nerád mení vopred dohodnuté plány.

Oči presmeroval na mňa a zamračil sa.
„Nejdeš zajtra náhodou do nemocnice aby ti dali dole sadru?" oči mal stále prižmúrene tak, že ich mal ako dve pomlčky.

Skoro by som aj zabudol, keby mi to nepripomenul. Konečne sa tej záťaži na nohe idem zbaviť. Nikdy som nemal takú radosť, ako keď mi minulý týždeň doktor povedal, že to idem dole.

„Idem, ale to neznamená, že by sme nemohli ísť k nim. Je to len večera," pretočila som očami.
„U Jungkooka," pousmial sa na mňa. Keby to šlo, oči by som prevrátil tak, aby som sa zvnútra mohol pozrieť na môj mozog.