𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•15•

Taehyung pov.

Po tom ako sa Yoongi vrátil s Jiminom naspäť za nami , sa Jungkook postavil kvôli tomu, že bola rada na ňom. Vtedy som si uvedomil, že som ho nikdy nepočul spievať. Bol som veľmi zvedavý.

Postavil sa na pódium a spustili sa prvé tóny melódie. Ihneď som pieseň spoznal. Somebody you loved od Lewisa Capaldyho. Jungkookov hlas sa rozoznel a mne spadla sánka. Netušil som čo má v hrdle, až kým to nevyšlo na povrch. Jeho hlas bol ako anjelsky spev, ktorý sa ozýval celou miestnosťou. Sánka mi padala až po zem a oči som mal zapichnuté na chlapcovi, ktorý svojím hlasom ohromoval ľudí naokolo.

„Si v poriadku?" z môjho zamyslenia ma vyrušil Yoongi, ktorý mi položil ruku na plece.
„H-hej," dostal som zo seba a zavrel ústa. Pokúšal som sa prebrať z toho šoku, ktorý mi pred chvíľou spôsobil chlapec stojaci na pódiu.

Výšky boli nádherné, tak čisté, až sa mi nechcelo veriť, že je to ten istý človek, ktorého poznám. Toľko som o ňom ešte nevedel.

Blížil sa koniec a v miestnosti bolo hrobové ticho. Posledné slová, posledné tóny a chvíľka ticha , ktorú o pár sekúnd na to nahradil burácajúci sa potlesk. Všetci stáli na nohách, na čo sa Jungkook len klanial a rukami ďakoval.

Po chvíli sa k nám vrátil. Mal som v hlave veľa myšlienok, ktoré som chcel povedať, no než som to stihol urobiť, usadila sa mi na kolenách ženská postava.
„Jungkookie, bol si úžasný, ako vždy," objala ho.
„Jieun," vyslovil jej meno s úžasom, „čo tu robíš?" objatie jej vrátil.
„Vari nie si štastný?" nadvihla jedno obočie, na čo sa okamžite usmiala a pobozkala ho. On ten bozk opätoval a tak na chvíľu zostalo ticho a všetci ich sledovali. Odvrátil som od nich pohľad a vybral mobil.

„Čo dnes oslavujeme?" spýtala sa, keď sa konečne od seba odtrhli.
„Dnes?" spýtal sa Jimin, „Pekný deň, aj to je dôvod na to, aby sme sa opili."
„Čo iné od teba čakať," pretočila očami a rozosmiala sa.
„Dala by som si víno," pozrela sa na Jungkooka.
„Biele alebo červené?" opýtal sa jej Jungkook.
„Červené," pousmiala sa.
„Zbehnem poň," postavila sa z jeho kolien a usadila sa vedľa mňa.
„Aj ja chcem, to čo som aj mal, diky," ozval sa Jimin, „Dva krát," doplnil ho Kai sediaci vedľa neho.
„Ešte niekto?" pozrel na ľudí sediacich pri stole. Ostatní len pokývali hlavou.
„Okay," usmial sa a odišiel.
„Počkaj," zvolal som naňho, „pomôžem ti."
„Fajn," počkal ma a tak sme išli spolu.

Stáli sme pred barom a čakali na našu objednávku. Panovalo tam trápne ticho. Jungkook pozeral do mobilu a ja som nevedel ako začať. Mám sa mu vôbec prihovoriť? Ak áno, čo mu mám povedať?
„To vystúpenie," začal som a on odtrhol oči od mobilu, „Bolo to super."

Nervózne som si zubami hrýzol do pier a skúmal jeho prekvapený pohľad, ktorým sa na mňa pozeral. V hlave sa mi ozýval hlas. Idiot, iná otázka nebola?

„Aha," po chvíľke sa prestal mračiť a rozsmial sa, „Ty si ma vlastne ešte nepočul spievať."
„Nie," vydýchol som si a úsmev mu opätoval.
„Ďakujem," zuby schoval, pozrel sa na zem, kde sa len zahanbene usmial. Ako keby sa hanbil. Bol veľmi roztomilý. Prešľapoval z miesta na miesto a a ruky si založil.

„Nech sa páči," tácku s nápojmi nám položili na bar. Poďakovali sme, Jungkook zaplatil a vzal tácku.
„Ako dlho si Jieun?" spýtal som.
„Nechaj ma porozmýšľať," prižmúril oči a zamyslel sa, „už to budú dva roky, o chvíľu."
„Pristane vám to," usmial som sa naňho na čo zapanovalo medzi nami ticho.

To sa s nami nieslo až ku stolu, kde som si chcel opäť sadnúť na svoje miesto. Bohužiaľ tam sedela ona. Rozprávala strašne nahlas a Yoongi sa len uhýbal jej rukám. Inak by už schytal pár faciek.