𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•20•

Taehyung pov

Moje vedomie sa prebúdzalo spolu s mojím telom a začalo si skladať útržky reality, ktoré ma obklopovali. Prvé čo som zistil, bolo že nie som doma. Ležal som na tvrdom gauči, po ktorom ma celkom bolel chrbát. Na sebe som mal síce svoje oblečenie, ale bol som prikrytý neznámou dekou. Očami som sa rozhliadol po miestnosti, keďže ma hlava bolela a nechcel som skúšať otáčať ňou. V rozloženom kresle som zbadal ležať chlapca a podľa blond vlasov a známej tvári som zistil, že je to Yoongi. Snažil som posadiť, no v hlave mi stále hučalo.

„Yoongi?" zvolal som naňho. Môj hlas znel chrapľavo a musel som si odkašlať aby sa vrátil do normálu.
„Yoongi!" zvolal som o čosi normálnejším hlasom, na čo sa chlapec strhol zo spánku a pozrel sa na mňa.
„Tae, si hore" prešiel si rukou cez oči a narovnal kreslo do pôvodného stavu. Sadol si a vzal do rúk mobil, ktorý ležal na stolíku vedľa neho. Pozrel sa na obrazovku a na tvári sa mu vyčaroval jemný úsmev.
„Čo je smiešne?" spýtal som sa ho.
„Jimin a jeho päťdesiat dva správ," trochu sa uchcetol na čo som sa ja zamračil.
„Prečo ich je tak veľa?" stále som sa snažil zrovnať myšlienky.
„To nerieš," novu sa tak podivne usmial a ja som sa cítil úplne stratený. Niečo mi ušlo?
„Mal by si riešiť to, že o pol hodinu máme byť u doktora, aby ti konečne dali dole z nohy tú zrúdnosť a to, že tvoja mama nevie kde sa nachádzaš," stuhla mi krv v žilách a s hrôzou som začal hľadať mobil, zabúdajúc na fakt, že moja hlava to ešte nemá všetko poriadne upratané.

S maličkou dušou som otáčal obrazovku telefónu ako keby mi pred chvíľou spadol na zem a ja som sa modlil, aby nebol rozbitý. Na moje počudovanie tam boli tri zmeškané hovory a jedna správa. Dva krát sa mi pokúšala dovolať mama a raz Jungkook. Správa bola taktiež od mami. Ani som si ju neprečítal a vytočil som jej číslo, na čo o chvíľu zdvihla a ja som jej povedal, že som u Yoongiho, ktorý má zavezie aj k doktorovi. Nemal som veľa času a tak som si hodil naozaj rýchlu sprchu a vybrali sme sa do nemocnice, kde nás už na chirurgii čakali. Poslali ma na RTG.

Čakal som na stoličke u lekára, ktorý si prehliadal snímok. Bol ticho a tak som očami behal po bielej miestnosti a snažil sa neodpadnúť z dezinfekčnej vône, ktorá sa miestnosťou niesla.
„Mam pre vás dobré správy," ozval sa hlboký hlas doktora, ktorý upútal moju pozornosť, „dáme vám dole sadru, ale mali by ste na tú nohu ešte menej dostupovať. Citlivosť sa vám vráti za pár dní, ale noha bude slabšia, takže vám odporúčam nejaké cvičenia, aby sa vám sila vrátila," podal mi papier, na ktorom boli vyobrazené jednoduché cvičenia, ktoré som si prezeral.

Doktor sa následne otočil na svojej stoličke, postavil sa a išiel po niečo do malej skrinky pri dverách. Vytiahol malú brúsku, s ktorou sa vybral ku mne. Strachom som obledol, čoho si muž v bielom plášti všimol a pousmial sa.
„Nemusíte sa báť, neublížim vám," kľakol si k mojej nohe a zapol nástroj, ktorý držal pevne v ruke. Ten začal vydávať nepríjemný zvuk. Začal od vrchu a keď som zistil, že mi naozaj tá vec nijak neublíži, uvoľnil som sa.

Po chvíli som sadru mal dole. Nohu som mal bielu ako stenu.
„Pohnite ňou," prikázal mi a tak som aj spravil. Mierne som s ňou pohol najprv do pravej strany a potom do ľavej. Mal pocit, ako keby to bola drevená protéza.
„To je v pohode, nepôjde to hneď dobre, musíte do nej vrátiť cit," upokojil má doktor na čo som prikývol.
„Skúste sa postaviť," zadal mi o čosi ťažšiu úlohu, ale pokúsil som sa o to. Postavil som sa na nohy a keby ma sestrička nezachytila, spadol by som.
„Fajn, jemne na ňu dostupujte," rozhovorilo sa milé čiernovlasé dievča, ktoré ma podopieralo.
„Ďakujem," pousmial som sa jej smerom.

„Dobre pán Kim, tu máte svoje veci, masť kúpite aj tu v lekárni, držím vám palce," popoháňal ma muž v stredných rokoch. Prikývol som hlavou a pomaly sa vybral k východu. Otvoril som dvere a spozoroval blond hlavu ako zdvihla svoj zrak ku mne.
„Neseď tam ako päť peňazí a pod mi pomôcť," povedal som smerom k Yoongimu, ktorý sa hneď postavil a pomohol mi prejsť.
„Nemám druhú topánku," skonštatoval som, keď som pozrel smerom dolu. Blondiak sa zasmial a vybral sa dolu so mnou k autu.